DAMASKO - LEDOVÉ KALENÍ NA HAMRECH

[jankoxxx]

Den 1

 

V piatok poobede som do kociara sadal so zmiesanymi pocitmi. Vedel som, ze ma caka pokojny vikend, ale co ak....?

Chrobak pochybnosti hlodal najma vdaka mojej nerozhodnosti a slabej viere. Donedavna pohanom a v podstate zo dna na den osvietenie. Cloveka hned napadne bosoractvo, temne sily. Musel som sa presvedcit na vlastn oci.

Do otrhaneho batozku som si zbalil skromnu poziven, dve flasky svatenej vody vysokovoltaznej a na zapastie som si nasadil posvatnu ikonu. Veril som, ze ma bude ochranovat na dlhej a strastiplnej ceste.

Po ceste som stretal mnoho ludi, ale radsej som sa im vyhybal. Ikony mali vacsinou starostlivo poschovavane pod dlhymi rukavmi a ja som sa bal; svet je dnes nebezpecny a pohana stretnete na kazdom kroku. Konrad ochran ma!

Preslo mnoho uderov zotrvacky odkedy som vyrazil a zacinala ma ovladat unava. Viera slabla a ja som vedel, ze pomoc je este daleko. Jedine co ma hnalo dalej bola moja ikona na zapasti a vidina dalsich, ktore ma cakali za hranicou, ktora dnes oddeluje dve kedysi tak velmi prepojene kraje.

Zotrvacka neunavne udierala a ja som bol skoro na mieste. Stretnutie putnikov Pravej viery Konradovej sa malo konat pri zariadeni na varenie znameho druhu svatenej vody s nizsim stupnom svatenosti. Ja som to zariadenie akosi nevedel najst.

Oblial ma pot a tep sa zrychlil. Asi ma osvietil Konrad a na zapasti zahriala ikona, lebo odrazu som si spomenul na vysielaci aparatus, ktory som si zbalil do batozka. Po zadani magickej frekvencie sa mi na opacnej strane ozval Starisina a upokojil ma. Zanedlho sa objavil sam Starisina s jeho nasledovnikom Aldaviom. Bratsky ma privitali a spolocne sme sa pobrali na miesto stretnutia.

Nepreslo vela casu a stali sme pred podivnym objektom. Temna a hranata stavba bola ponorena do studeneho vecera.

 

Nevzbudzovala vo mne doveru, ale Starisina ma ubezpecil, ze vo vnutri nas caka priatelska atmosfera a teplo. Okrem toho ma ubezpecil, ze zasoba svatenej vody, ktoru mame celkom urcite nebude stacit na ocistny vikend, ktory nas cakal. Bolo treba nabrat zasoby a tak som vykrocil do neznama.

Roztrasene putnicke nohy sa mi ukludnili po tom co sme vstupili. Bolo to krasne miesto a pri skromnych stolikoch sa mazali svatenou vodou dalsi putnici. Starisina ma, ale upozornil aby som sa s nimi nepustal do reci - ich cesta bola ina ako nasa.

Nasli sme si vlastne miesto a objednali sme si svatenu vodu. Opatrne sme sa zacali mazat. Velmi pomaly, predsa len bola studena. Brat Aldavius sa mazal dokonca 2 krat. Chudak, asi mal za sebou tazku cestu.

 

Starisina mi vysvetlil, ze cakame na dalsich 2 bratov. Vraj ich po celu cestu sprevadzala biela temnota a tak sme museli cvicit nasu trpezlivost.

Cely cas ma prekvapovala druznost s akou sme vykonavali ritual mazania. Starisina a Aldavius privitali mna ako cudzinca velmi vrucne. Trvalo to mnoho uderov zotrvacky, ale nakoniec sme sa dockali. Konecne dorazili brat Gustavio a Karmio. Bol som rad, ze ich vidim a prichodom Gustavia tu bola konecne osoba, s ktorou som si uz uzil rozne ritualy. Tentoraz to bolo ine, vsetci sme boli bratia v spolocnej viere Konradovej. A ako som sa mal dozvediet neskor, jedinej pravej viery!

Spolocne sme dokoncili ritual mazania a prisiel cas odchodu. Nalozili sme zasoby svatenej vody do kociarov a cesta za poznanim a porozumenim pravej viery Konradovej sa posunula do dalsieho stadia. Tmou sme sa hnali po hroznych cestach, ikony nas palili na zapastiach a svatena voda nam pulzovala v zilach. V zivote som sa necitil takto dobre a to som nevedel co ma este caka. Bolo vidiet, za starisina sa ponahla, asi chcel pokracovat v mazani a ja sa mu necudujem. Tento ritual sa mi zacinal pacit a kvalita svatenej vody bola ukazkova.

Znenazdajky sa Starisinov kociar zastavil a ked som zdvihol oci, tak som pochopil preco! Pred ocami sa mi v tme otvorila nadherna panorama. V strede obrovskeho nadvoria sa skvel chram, aky som v zivote nevidel?

[jankoxxx]

V tme priam svietil akoby boli steny tohoto svatostanku obkladane zlatom, strecha polozena z platinovych tasiek a ramy okien vykladane drahokamami od vymyslu sveta.

Kadibudka situovana vkusne cca 15 metrov od chramu bola zdobena zenevskymi pruhmi a perlazou.

 

Starisina nas nahnal dovnutra a pri vstupe nam odovzdal krasny vlneny rolak a povedal nam, ze na tento vikend to bude nasa uniforma. Neprotestoval som, lebo bol prijemny na dotyk a prijemne hrial.

Interier chramu bol rovnako krasny ako exterier. Brokat, luxusne dreviny, zamat...

 

Zalozili sme ritualny ohen v obradnej miestnosti, kde sme sa mali zdrziavat vacsinu casu. Starisina neotalal a rychlo nas oboznamil s poriadkom a bezpecnostou.

Citil som, ze prisiel moj cas aby som bratom ukazal ake mame zvyky a spiklenecky pohlad brata Gustavia ma ubezpecil, ze robim dobre.

Zo skromneho batozku som vytiahol flasku svatenej vody vysokovoltaznej a kazdemu som ustedril bratsku davku.

 

Ej, ale sme sa krasne namazali! Usadili sme sa a starisina oznamil, ze je cas vecere.

[jankoxxx]

Skromne, ale chutne porcie sme zjedli a opat sme sa namazali vysokovoltaznou. Nikto nas neusmernoval, ale vo vnutri sme urcite vsetci pozorovali zmeny vo vnimani okoliteho sveta.

 

Konradov duch uz naozaj nebol daleko a kazdeho sa dotykal. Odrazu nas osvietilo a nastal cas na to aby sme si porovnali ikony. Ani jedna nebola rovnaka, ale kazda bola Konradova.

 

Navzajom sme si podavali ikony a odriekali tajomne hesla a zaklinadla. Hlavne brat Aldavius poznal vsetko co sme potrebovali vediet a vdaka nemu sme uz Konrada citili v miestnosti dost zretelne. Ten vecer bol magicky. Neustale sme sa mazali svatenou vodou a bola zazracna. Prisaham na Konradovho ducha, ze pri namazani bola ladova no v momente ako sa vstrebala nas oblialo spalujuce teplo plne inspiracie a novej chuti po poznani.

 

 

Upraveno 2. prosince 2014 uživatelem jankoxxx

[jankoxxx]

Uz ma netrapila nedovera a pochybnosti. Vedel som, ze som medzi bratmi a Konradove posolstvo ma naplnalo silou. Videl som na bratoch, ze su vo vytrzeni. Aldavius nas zaplavil mnozstvom informacii, Starisnova aura skusenosti a nadhladu nas motivovala, brat Gustavio dbal na to aby sme sa pravidelne a dostatocne mazali, brat Karmio bol mlady a bolo vidiet, ze nasava vsetko hltavo a s entuziazmom aky vidiet u ludi neskazenych zubom casu...

 

 

Den 2

 

Precitol som na svitani ulozeny v tom najuzasnejsom lozku ake si viete predstavit. Ani neviem ako sem moje telo spocinulo no citil som sa odpocinuty a to bolo dolezite. Rychlo som na seba hodil rolacik a ponahlal som sa do obradnej miestnosti. Chram bol obrovsky no s Konradovou pomocou som coskoro sedel na svojom mieste. Obradny ohen horel, obradne pokrmy rozvoniavaly, no kazdy vedel, ze pred jedlom sa musime opat dobre pomazat svatenou vodou vysokovoltaznou.

Na stoloch sme videli instrumenty od vymyslu sveta. Dokonca sme sa mohli zoznamit aj s maketami ikon inej viery. Starisina hovoril, ze sa s nimi musime zoznamit aby sme spolahlivo identifikovali nepriatela!

Bolo to hrozne. Starisina  nas ubezpecil, ze su to dokladne makety, no aj tak sme videli mnozstvo nedostatkov. Tazko uverit, ze by niekto uctieval taketo nepodarky!!!

Po ranajkach a zvlastnom horucom cernastom napoji nasledovalo postupne sustredenie na latrine. Starisina prizvukoval, ze prave latrina je miesto, kde budemem mat prilezitost rozjimat osamote a o to viac som si to uzival. Konradovi vdaka!!

Rano nas este prekvapil prichod neverca Lukiana. Prisiel na pozvanie Starisinu a hned po jeho prichode bolo citit mierne napatie. V taske mal mnoho ikon, ale ziadna nebola ta nasa. Bolo nam ho uprimne luto

Upraveno 2. prosince 2014 uživatelem jankoxxx

[jankoxxx]

Aby sme povzniesli naladu, vlozili sme mu do opatery nase ikony a zmenu bolo vidiet skoro ihned. Ucarovala mu hlavne moja a myslim si, ze ma nadej na spasenie. Po kratkom krste sme ho pasovali za polobrata pravej viery Konradovej a prijali sme ho do nasho diskusneho kruhu.

 

Po ranajsich ritualoch nasledoval meditativny vylet do prirody. Poprosil som brata Gustavia ci by mi nepozical svoju ikonu s oznacenim DK100. Bol som rad, ze si ma tato ikona oblubila lebo Starisina a Karmio nemali take stastie.  Uz v priebehu predosleho vecera sme sa zhodli na tom, ze sa jedna o Svaty Gral a ze Konrad sa tymto modelom usalasil na vrchole PYRAMIDY.

 

Pred odchodom na vylet sme sa samozrejme poriadne namazali, aby sme boli v stave sirit Konradovu zvest. Na nase prekvapenie sme cca 3 hodiny nestretli takmer ani zivu dusu... Pocas prechadzky sme narazili na putnicke miesto Konradovo a tak sme aspon zapalili sviecku.

[jankoxxx]

Vylet bol osviezujuci a zaroven unavny.

[jankoxxx]

Boli sme opat radi v teple nasho chramu. Na stole nas cakala starostlivo pripravena poziven skladajuca sa z korky chleba a dietnej polievky. Konradovi vdaka!!

 

Po obede sa brat Gustavio odobral do svojej komnaty aby sa oddal hlbokej meditacii.

Zvysok bratstva svorne diskotaval. Preberali sme rozne sposoby obracania nevercov na pravu vieru, bolo to naozaj velmi podnetne. V tejto cinnosti nas uchvatil brat Aldavius. Jeho znalosti aspektov viery su hlboke a bolo citit, ze rad rozdava svoje mudro a mali sme ho za to radi.

 

Preslo mnoho uderov zotrvacky a zhodli sme sa na tom, ze brat Aldavius si zasluzi povysenie a tak sme ho jednohlasne zvolili za Svateho Aldavia.

[jankoxxx]

Coskoro nas chram zahalila tma a prisiel cas aby sme brata Gustavia vytrhli z meditacie. Obavali sme sa ci to trochu neprehnal lebo bolo velmi tazke ho z tohoto stavu dostat. Nakoniec vsak vsetko dobre dopadlo. Konradovi vdaka!!

Akoby sme v predtuche ocakavali, ze dosiahnutie na vrchol pyramidy nebude tak jednoduche a tak sme sa na popud Staresiny posilnili opat jednoduchym ale vydatnym pokrmom.

 

Gustavius vsak bol po prebudeni zvlastny? Mlkvy, zadumcivy s pohladom pevne uprenym na ziariaci Svaty Damasgral; jeho pohlad rozpaloval luce toho nadherneho pokladu a ktorych svetlo zaplavovalo nasu modlitebnu.

 

Vtom prehovoril, priamou a jasnou recou, akoby to ani nehovoril on sam; slova vychadzali z jeho ust a aj kde sme ich zmyslu spociatku nerozumeli, svetlo Svateho Damasgralu a zvuk piatich zotrvaciek ich naplnovalo a tie slova rezonovali v nasich hlavach az sme vsetci naraz pochopili..Teraz prisiel ten cas, chvila nastala bratia a my, svorne vo viere tej chvili budeme celit! Konrad k nam prehovoril prostrednictvom Gustavia, ktory dookola opakoval slova JEHO posolstva a nastal ten pravy cas otestovat ocelovu tvrdost nasej viery! Musime spolocne zodpovedat Konradanku!

Staresina v tejto tazkej chvili ukazal svoju rozvaznost a bystrost, dravym skokom preskocil k vedlajsiemu stolu a polozil pred nas cudesne zariadenie ? hadankostroj... Pozostaval z tajomneho dvojramenneho pristroja tvaru obratenych cifernikov a magickych guliciek. Nazvali sme ich Konradenmaschine a Konradenkugeln.

 

Test bol narocny, vyzadoval obete, vzajomnu spolupracu a hodiny trapenia. Uz sa zdalo, ze ani intenzivne mazanie a dokladna aplikacia Konranja byliny, spolocne povzbudzovanie ani vydatna pomoc naseho polobrata Lukiana nepomozu a odpoved na nasu najvacsiu skusku zostane nevyslovena..ale nakoniec, akoby zazrakom před upadnutim do uplneho vycerpania sa nam podarilo spolocnymi silami Konradanku rozlustit!

 

Aj tu sa prejavila sudrznost nasho bratstva, hlbka spolocnej viery a pritomnost Velkeho Konrada, ked sme vsetci pilne prikladali a odkladali Konradenkulken na Konradenmaschine a vzajomnym podporovanim sme spolocne zlozili narocnu skusku.

Zvlast brat Aldavius opat preukazal svoju vynimocnu tvrdohlavost a schopnost ist k vytuzenemu cielu, ked sa k spravnej odpovedi dopracoval sposobom, ktory ani Konradom

povolany Gustavius nepoznal a necakal...bolo to dalsie jasne a neomylne znamnie, ze brat Svaty Aldavius je vyvoleny!

 

S tymto uzasom naplnujucim pocitom sme sa vsetci odobrali na svoje skromne lozko, aby sme každý v magickom tichu pretkanym neunavnymi udermi svojej zotrvacky podakovali Konradovi za nase ikony.

 

 

Koniec kalenia!

[Peto86]

Veľmi dávno som sa tak výborne nepobavil, a to ani na Chronomagu :-). Ďakujem (Konrádovi)!

[michalval]

Výborná reportáž! Musela to být dobrá slezina, z těch fotek dobrot mi tečou sliny a z popisu toho pití mě bolí hlava i za vás 

[Prorok]

Skvělá akce, super reportáž, nádherné hodinky, romantické místo....co si více přát? Snad jen více majitelů Damasko

Taky se mě po nich stýská... Tom

[LovecK]

Vskutku temer "Reportaz psana na opratce..." Tedy v modernim pojeti...

[Návštěvník Alda]

 Super akce s fajn ogarama. Tesim se na priste.  Paradni report !!!

Konradanka byla dost dobra akce 

Upraveno 2. prosince 2014 uživatelem Alda

[marecenator]

 Super akce s fajn ogarama. Tesim se na priste.  Paradni report !!!

Konradanka byla dost dobra akce 

Musim rict, ze jsem cumel, jaxte se do toho pustili a vydrzeli! Konradova sila!!

[misoo]

parada ! najlepsia pasaz "kadibudka zdobena zenevskymi pruhmi" :D

[Návštěvník Alda]

parada ! najlepsia pasaz "kadibudka zdobena zenevskymi pruhmi" :D

Na latrine jsem sedel po hodne dlouhe dobe. Zabudovany teplomer, zrejme nemecke vyroby, ukazoval -2°C. Doba stolice byla rekordnich cca +2s.  Clovek si tech zenevskych pruhu ani neuzil. 

Upraveno 2. prosince 2014 uživatelem Alda

[Frantik]

zima, chata, špek, klobasky a chlast - nadherna kombinace :-)

a ty hodinky taky no

[Bells]

Tak koukám super vydařená chlapská akce se skvělým reportem, díky

[StanoBare]

Skvelé čítanie Janko! Výborná akcia. Ale borci, počítate už teraz s tým, keď sa vaše bratstvo značne rozšíri? Aj tých latrín bude treba viac...a aké súcitné fotky Anant a IWC, máte laskavé srdce

[siwi]

Poutavě napsané! Přečetl jsem to jedním dechem. A věru moc jsem se pobavil. Musela to být úžasná akce. Ale stejně mi to nedá, abych se nezeptal: To jste na tu chatu jeli z hospody autama vožralí? :-D