Predchádzajúci víkend sme strávili s manželkou v Mariánskych Lázňach. Hotel: Sobotné raňajky, vedľa nás rusky hovoriaci pár v stredných rokoch. Pán na ruke Breitling SOH 46 na meshi, čo vo mne vyvolalo malé sympatie. Ale len malé a len na chvíľu. Pán si pre nás pripravil kultúrnu vložku v zmysle cesty časom do stredoveku: "Tresk! Plesk! Mľask! Sŕk! Smŕk!". Keďže je moja nervová sústava značne citlivá na spôsoby pri stolovaní, spustilo to vo mne úzkosti hraničiace so sebevražednými sklonmi opakujúce sa nasledujúcich 48 hodín pri počutí ruštiny, či videní nápisu v azbuke. Nad spôsobom, akým si nechal vymeniť nefunkčnú soľničku by sa udivovala aj obsluha stredovekej krčmy v Dětenicách. V nedeľu sme si pospali, raňajky sme potlačili, aby sme boli v reštaurácii poslední a mali snáď to šťastie si vybrať vedľa koho budeme sedieť. A mali sme pravdu. Reštaurácia bola plná, tak nás odklonili do salóniku, kde nebolo ani nohy a my sme mohli sami nerušene raňajkovať. O to väčšie bolo pre mňa prekvapenie, keď moja žena zvolala:"Rusi prišli!", a rusky hovoriaci pár sa zjavil v našom salóniku a usadil sa k vedľajsiemu stolu... Mariánske lázne-kolonáda: Množstvo zlatníctiev, v ktorých mali vo výkladoch exponáty smelo konkurujúce najlepším kúskom zo sekcie "Pro zasmáni - Aukro". Blištiace sa zlaté Daytony s nápisom Geneve položené v strede veľkého výkladu, ktorého waw efekt u zarytého chronomagora predčí aj pohľad na Svätý grál naplnený najčírejšími diamantmi. Šokujúce a nepochopiteľné... Karlove Vary (cestou späť): Opak stavu výkladov v Mariánskych Lázňach. Ulysse Nardin, Franck Muller, Cartier, Jaeger LeCoultre... Na spodu jedného výkladu horko-ťažko pár kúskov Omega Constellation... asi pre socky. Bolo tam skrátka skoro všetko. Pri množstve ruštiny v uliciach a výhradne ruské (gýčové a nevkusné) reklamy som už len čakal na zjavenie pýchy ruského zbrojárskeho priemyslu, krásneho najmodernejšieho ruského tanku.