Niekde som tu v diskusii cital o ohybani neakeho kovoveho materialu a nasledne jeho narovnavani. Asi kazdemu sa uz stalo, ze ohybal neaku kovovu tyc a potom ked sa ju nasledne snazil narovnat, tak mu ostala mierne deformovana v mieste ohybu. Je to dosledkom deformacneho spevnenia v mieste ohybu. To je sposobene zmenou sil medzi vazbami molekul vo vnutri materialu. Nasledne sa material stava v tomto mieste tvrdci ako bol, ale i krehkejsi. Takze preto sa moze stat, ze vo vynimocnej situacii pride k jeho preruseniu (dolamaniu) v tomto mieste. To teda byva hlavny problem, ked chceme material narovnavat. Vlastne ohybame najskor to miesto, v tesnom susedstve, ktore nebolo postihnute deformaciou.
Su niektore druhy specialnych materialov, ktore maju tvarovu pamat. Ked ich deformujeme do urcitej miery, tak sa po skonceni posobenia deformacnich sil vratia do povodneho tvaru. Ked tuto mieru prekrocime, aj takyto material uz ostane deformovany.
Niektorymi druhmi tepelneho spracovania dokazeme aby sa v uz deformovanom materialy uskutocnili vratne procesy. Teda aby sa molekuly vratili na povodne miesto v kristalickej mriezke pred plastickou deformaciou. Tento dej volame rekristalizacia. Najcastejsie sa pouziva zihanie materialov. (Zihanie je ohrev materialu na niekolko sto stupnou, podla druhu materialu, a nasledne vydrz na tejto teplote aj niekolko hodin. Mozeme pouzivat viacstupnove zihanie na roznych teplotach pri roznych casoch. aby sme dostali pozadovanu strukturu.) Ale aj tak asi nieje mozne aby sme tento pohub molekul zaregistrovali volnym okom. :-)