miguel

Chalani, tak som vcera vecer zhltol toto vlakno a co-to sa od Vas naucil… Neviem, ci som pripraveny na taki radikalnu zmenu satnika (doteraz som si vzdy objednal Wrangler Larston 31/32 a vedel som, ze mi sadnu ako rit na serbel). Ale skusim to - ak sa teda moze model Lee 101S povazovat za vstup do raw sveta). Dzinsy objednane - necakam od toho vela, ale dam vediet, ako to dopadlo…

@Bert Tomuto hovorim marketing ako sa patri! Kde inde promovat ceskoslovensku hodinkovu manufakturu, ak nie na ceskoslovenskom fore hodinkovych magorov. Vdaka za info! Tesim sa na clanky!

Su to skratka najlepsie hodinky na svete a kym nieco ine nepristane na Marse, neexistuje iny a lepsi hodinkovy pribeh! Som si isty, ze aj tie martanske budu mat logo s greckym pismenom…

Ak je to s tym novym kalibrom pravda, tak davam velky palec hore. Inovacia a continuous improvement je to, co mi v tej firme velmi chyba…

Jeden nedostatok tu vidim - citatelnost ciernych ruciciek na ciernom pozadi je ozaj nic moc...

Ja sa nemozem ubranit dojmu, ze po zluceni dvoch primackych subjektov akosi miestni stamgasti (vratane mna) stratili tu omrvinku sympatii, ktoru sme Novemu Mestu nad Metuji prejavovali. Je to len moj pocit, alebo ste na tom rovnako? Inak - dizajn tej telky podla mna nevyzera zle. Nemal som to na ruke, ale posobi to moderne - ved vravim, ze ako Apple Watch. Ale za 120 litrov? No, neviem, neviem… Ale uz som off-topic, pardon.

Mne to uplne pripomina Apple Watch

Takze Apple watch od Primu za 119 000 CZK https://www.prim.cz/prim-elton-tv-le Any thoughts? Anybody?

Co sa tyka brandingu tak v pripade Primu chcu podla mna v prvom rade dat signal, ze uz neexistuje "pravy" a "lavy" Prim, preto ten krok s bochankovym logom. Ako pisali v clanku, na manufakturnych strojcekoch si ponechaju napis "Manufacture", takze nejake to nastavenie linie tu je. Mna osobne potesila informacia o novom kalibri - uvidime, ako sa to skonci... Kazdopadne tomu aspon dajme sancu...

Ja uz tradicne, suhlasim s @Fade. Toto nie je moja salka kavy…. Hrube lizatko s malickym priemerom… Nie…

Remen na Speedy vyzera velmi dobre! Vyborna komunikacia, pekne zabalene, dodanie bez problemov! Dakujem za obchod. Mozem len doporucit!

Dakujeme Bertovi aj sponzorom a tesime sa na dalsie chvile stravene v tejto super komunite!

Hlavne pre nas magorov by to malo byt jasne. Hodinky sa maju nosit - a nie trcat v trezore pod zamienkou pseudozisku…

Viem, ze to znie ako klise, ale za mna urcite ceny musia spadnut. Cely tento Rolex hype, umele limitovanie dostupnosti a paralelny sedivy trh - no neviem, neviem.

Miestna inzercia je dobrym lakmusovym papierikom predaja Rolexiek… To, co sa tam momentalne povaluje, by par rokov dozadu urcite zmizlo ako smrad po niekolkych dnoch…

Desať rokov vývoja, desať rokov vylepšení ... dve desaťročia hľadania ... a desať dní testovania Priatelia, existuje snáď lepší spôsob, ako dôstojne osláviť Svetový deň hodinárstva, než ponorením sa do príbehu najväčšej technickej inovácie druhej polovice 20. storočia – inovácie, ktorá navždy zmenila chod hodinárskeho priemyslu? Poďme teda spolu do roku 1926, keď po prvýkrát uzrel svetlo sveta maličký chlapček George. Narodil sa v Sunderlande vo Veľkej Británii do veľmi chudobnej rodiny. Keď vypukla druhá svetová vojna, 18-ročný George narukoval do armády ako mechanik. Vtedy sa začal prejavovať jeho talent a manuálne zručnosti. Po ukončení konfliktu z armády odišiel a svoj demobilizačný grant využil na štúdium hodinárstva na Technickom gymnáziu v Londýne. Tak sa začala jeho cesta k nesmrteľnosti. O dve desaťročia neskôr už bol George v Británii známym a váženým nezávislým hodinárom. Vypracoval sa naň vďaka svojmu hodinárskemu ateliéru, v ktorom vykonával opravy a renovácie. V tom čase už dokonca konštruoval vlastné mechanické hodinky a bol autorom viacerých kníh o hodinárskom priemysle. Jeho špecializáciou bola značka Breguet. Len tak pre zaujímavosť – Breguet je značka, ktorej vďačíme za automatický náťah, tourbillon, overcoil, či komplikáciu známu ako „perpetual calendar“. Desať rokov vývoja... Práve vďaka Breguetu hrdina nášho príbehu získal ohromné znalosti o stavbe a princípe krokového mechanizmu a zároveň inšpiráciu. Zlatým štandardom v hodinárskom priemysle bol po viac ako 250 rokov tzv. švajčiarsky kotvový krok. Tento veľmi spoľahlivý mechanizmus má jednu chybu – pri prenose energie pracuje na princípe klzného trenia medzi paletami kotvy a zubami krokového kolesa. Toto trenie sa musí zredukovať, čo vyžadovalo (vyžaduje) pravidelné mazanie (každých 3 – 5 rokov) a spolu so starnutím v tej dobe používaných olejov prichádzali určité odchýlky v presnosti. To George Daniels vnímal ako hlavný problém a ako človek hľadajúci dokonalosť začal v roku 1969 pracovať na svojom vlastnom riešení. Jednu zo základných príčin, pre ktoré Daniels tak tvrdohlavo trval na niečom novom (teda, okrem jeho svojskej povahy) musíme vnímať v kontexte vtedajšej doby a situácie v hodinárskom svete. V tom čase sa už naplno prejavila tzv. Quartzová kríza, keď Seiko prišlo na trh so svojím Astronom. To spôsobilo pokles predaja a výroby mechanických hodiniek na úkor lacnejších a samozrejme podstatne presnejších quartzových výrobkov. Daniels bol presvedčený, že švajčiarsky hodinársky priemysel potrebuje nový impulz, nakopnutie, ukážku, že aj on dokáže inovovať a vytvoriť niečo prevratné. Je paradoxné, že práve Brit – a nie Švajčiar - veril, že mechanické hodinky ešte nezaspievali svoju labutiu pieseň a že práve inovácia v podaní nového krokového mechanizmu môže byť to, čo ich zachráni... Od začiatku boli jeho ciele veľmi ambiciózne a jasné: - Vytvoriť krokový systém, ktorý nebude menej závislý a citlivý na mazaní (mazanie) - Tento nový krok bude schopný pracovať so stabilnou amplitúdou medzi servisnými intervalmi (trenie + starnutie oleja) - Samotné servisné intervaly by mali byť v porovnaní s tradičným krokovým mechanizmom dlhšie (menej mazania, ideálne bez potreby mazania) George Daniels pracoval na novom krokovom mechanizme takmer 10 rokov. V roku 1974 svoj vynález zakomponoval do prvého prototypu (vreckové hodinky) a v roku 1980 si nový koaxiálny krok nechal patentovať. Patent bol prihlásený pod číslom EP0018796B1. Ako teda koaxiálny krok pracuje a čím sa líši od tradičného švajčiarskeho krokového mechanizmu: Koaxiálny krok pracuje s dvojitým ozubeným kolesom (odtiaľ názov koaxiálny – súosový) na jednej osi (11, 12). Spodný veniec ozubenia slúži na blokovanie (inak povedané udržanie zotrvačky v správnom rytme) Horný veniec odovzdáva energiu zotrvačke prostredníctvom impulzných plôch. Toto riešenie teda rozdeľuje funkcie odovzdávania a blokovania energie a v porovnaní s tradičným riešením s kotvou má jednu obrovskú výhodu: pracuje s valivým a nie s klzným trením. Samotná zotrvačka dostáva priame impulzy prakticky bez trenia. Zjednodušene môžeme povedať, ze koaxiálny krok prenáša energiu „tlačením a ťahaním“, švajčiarsky kotvový krok „kĺzaním“. Teoreticky v koaxiálnom kroku mazanie nie je potrebné, v praxi sa nakoniec malé množstvo maziva nanáša. Dve desaťročia hľadania investora Novinka bola vďaka tvrdej prácy a vytrvalosti jedného vizionára na svete. Náš príbeh však pokračuje... George Daniels v roku 1980 na výstave Base Fair predstavil svoj vynález širokej verejnosti. Ako to už býva – technické riešenie zaujalo, ale komerčne sa nenašiel nik, kto by koaxiálny krok začal rozvíjať v sériovej výrobe. Daniels obišiel väčšinu veľkých hráčov, a dostalo sa mu takýchto odpovedí: Patek Philip: Riešenie s kotvovým krokom je efektívne a ekonomicky výhodné. Koaxiálny variant naopak predstavuje nákladnejšiu alternatívu. Rolex: Nepovažujeme koaxiálnu konštrukciu za prínosnú, keďže aj s našou optimalizovanou kotvou dokážeme ľahko splniť nároky na certifikáciu COSC. IWC: Je to zaujímavé, ale momentálne si nemôžeme dovoliť investovať do technického riešenia ktorého návratnosť je neistá SEIKO (áno – to SEIKO): Je to úžasné technické riešenie, ale my už pracujeme so systémom Spring Drive Iní: - Investícia do nových nástrojov je vysoká - Vzhľadom na prebiehajúcu quartzovú krízu, si nemôžeme dovoliť ďalšie rozsiahle investície - Nemôžeme si dovoliť riskovať - Zákazník danú zmenu nepožaduje ani nepotrebuje Daniels sa však napriek počiatočnému neúspechu nevzdal. Namiesto toho neúnavne zdokonaľoval svoj vynález, aplikoval ho do vlastnoručne skonštruovaných hodiniek, popularizoval ho vo svojich odborných publikáciách a predstavoval ho širokej verejnosti prostredníctvom prednášok. A tak plynuli roky. Ponuka, ktorá sa neodmieta Až v polovici deväťdesiatych rokov, konkrétne v roku 1994, si Danielsov vynález konečne získal pozornosť – a to nikoho iného ako Sira Nicholasa Hayeka. Bol to práve on - záchranca švajčiarskeho hodinárskeho priemyslu a zakladateľ skupiny Swatch. Sir Hayek a vtedajší technický riaditeľ Omegy, Jean-Claude Monachon, vycítili v koaxiálnom kroku jedinečnú príležitosť na odlíšenie sa od konkurencie (predovšetkým od značky Rolex), a to práve v období, keď skupina Swatch opätovne začala výrazne investovať do výroby mechanických hodiniek. Inžineri v Omege začali spolupracovať s Georgeom Danielsom A tak sa v roku 1999 zrodil prvý sériovo vyrábaný kaliber s koaxiálnym krokom – caliber 2500. Inovácie sú zriedkakedy bezproblémové; detské choroby neminuli ani kaliber 2500, ktorý vychádzal z osvedčeného mechanizmu ETA 2892. Omega však nezostala svojmu mentorovi nič dlžná a pracovala na úpravách novej „2500-vky“ s rovnakou tvrdohlavosťou, akú preukázal aj samotný George Daniels. V rámci vývoja cielene upravila frekvenciu kmitov, optimalizovala mazanie a prepracovala dizajn ozubenia. Vďaka týmto dôsledným inováciám postupne predstavila niekoľko revidovaných verzií mechanizmu. Až iterácia 2500 "D" sa napokon mohla pýšiť požadovanou spoľahlivosťou, ktorá je nevyhnutná pre luxusné mechanické hodinky. George Daniels predal licenciu na výrobu koaxiálneho kroku značke Omega. Nikdy sa nestal jej zamestnancom, na vývoji kalibra 2500 sa podieľal predovšetkým ako konzultant. Po zakončení projektu spoločnosť prevzala plnú zodpovednosť za ďalší vývoj koaxiálneho kroku. George Daniels zostal jej hrdým i kritickým pozorovateľom – a dokonca sám na svojom zápästí nosieval „koaxiálne“ Omegy. Naďalej však pokračoval vo svojej majstrovskej práci v podobe stavby vlastných hodiniek až do svojej smrti v októbri 2011. Ako správny majster si vychoval nasledovníka – v jeho diele pokračuje Roger W. Smith. Desaťdňový test METAS A ako to bolo ďalej s Omegou? V roku 2007 predstavila svoj prvý „skutočný“ in-house kaliber s koaxiálnym krokom – Cal 8500 a v nasledujúcich rokoch pridala ďalšie a ďalšie... Nedávno svoju životnú púť ukončil aj legendárny „vesmírny“ kaliber 1861/1863 a bol nahradený koaxiálnym 3861. Omega neustále vnímala pretrvávajúcu dominanciu „smrteľného nepriateľa“ so svojím Superlative Chronometrom, od ktorého sa práve koaxiálnym kalibrom chcela odlíšiť. Preto v roku 2012 nadviazala spoluprácu s Švajčiarskym ústavom pre metrológiu. Výsledkom tejto spolupráce bola nová – 10 dňová certifikácia METAS – Master Chronometer, ktorú Omega ohlásila v roku 2014 ako nadstavbu „tradičného“ COSC... Ale to je už však iný príbeh...

A to je ten problem. Ze sa spojila firma, ktora sa aspon snazila robit dojem, ze vyraba a predava luxusny tovar (a nebolo to az take zle) s firmou, ktora sa ani nesnazi ukryt, ze jej z topanok (z bot) trci slama. Na konci je vysledok vzdy rovnaky - asi ako ked psicek a macicka piekli tortu

Prim Manager 25? Chalani, Vam musi je**t...

No tak na 16-tke to fachci uplne bez problemov. Za mna super!

Ja bych vsechny ty lajky zakazal…

@nizkotucnytvaroh vyprdni sa na jacka, ktory spekuluje. Ja som predaj na chrono skusil iba raz a skusenosti su zle. Vselijaki spekulanti a drzaci hladajuci “lacne” hodinky skusaju, ako “surne” potrebujes hodinky predat.

Nevidim ziadnu pridanu hodnotu v deleni kategorie “Predam”. Ak hladam hodinky, hladam konkretny model a nie, ci stoja 49 999 czk, alebo 50 001 czk. Chceme zneprehladnit nieco, co momentalne funguje? Naco?