Pozdravujem z Bratislavy... Hm, predstavenie. Ja som asi presne ten typ človeka, ktorého chronoblázni neznášajú. Hodinky som nikdy neriešil, hoci som mal vždy nejaké na ruke. Bolo mi úplne jedno čo je to za značku či aký to má strojček. Hodinky ako hodinky. Manželka mi raz kúpila fejky Béčiek, a ja som ich nosil. Fungovali, nezastavovali sa, boli presné, proste normálne, spoľahlivé hodinky, a ja som vôbec neriešil značku alebo to že sú to fejky. Pre mňa to boli obyčajné hodinky. A z nostalgie ich ešte stále mám doma, a stále idú Jedného krásneho dňa som šiel otcovi pozerať darček na 50tku, a jednou z možností boli kvalitné hodinky. Vošiel som do Watch de Luxe v Eurovea v Bratislave, a cítil som sa ako malé decko v hračkárstve. Prvý krát som venoval značkovým hodinkám pohľad, a stál za to. Behal som od vitríny po vitrínu, od Breitlingov, cez Rolex, Omegy, Longines, Raymond Weil. Pochopil som že to čo mám ja na ruke je nevhodné a smutné, a rýchlo putovali moje fejky do vrecka. Predajcov som sa vypytoval na všetky tie základné veci, napríklad aký je to rozdiel medzi Quaartzom a automatikou...Pochytilo ma neuveriteľné nadšenie, ktoré už dospelý človek málo kedy zažije. Strávil som tam asi dve hodiny, poobzeral som si milióny modelov, ale nakoniec som odišiel. Na darček pre otca sa dávno zabudlo Sadol som na kávu, asi po pár minútach som ju exol, zaplatil a utekal naspäť. A na ruke mi skončili Raymond Weil 7730-st-20001. Pre mňa to sú úžasné hodinky, ktoré milujem. Sedia mi, stále ich občas dám dole z ruky a len tak si ich obzerám, kochám sa. A takto sa zo mňa stal blázon...teda, nový člen Chronomagu
