Blekota

no mozno som uchylny ale tie zajackovske sa mi brutalne pacia fakt nesrandujem aj ked mi nik asi neveri teraz

no tak to je totalna hovadina ze bez srobovatlnych tlacidiel chronografu vydrzi 1km pod vodov pretoze v tej hlbke je tlak na 1cm stvorcovy rovnych 100kg to by tie tlacidla boli zmacknute uplne na doraz a pochybujem ze to tesnenie okolo nich by to udrzalo.. berem tie sinnky ako reklamny tah, ale pravdupovediac neklesa hodnota znacky vo vasich ociak? u mna si to troch pokadili tymto tu

km pod vodu bez srobovatelneho chronografu??? blbost..

mna by zaujimalo ake hodinky nosi fox mulder v aktach x neviem spravit z videa screenshoot ale v seri 1-5 mal iny model ako ma v seri 6-9 to jedine som si lepsie vsimol nevie niekto?

no kua ked ja sa z hodiniek tesim len 3 dni a potom chcem zasa nove a zasa ine a zasa ine a tak stale dokola.. no sak to poznate asi

kamile co su zac tie hodinky co si dal na porovnanie s tymi skinmi z profilu?

prve skeletony na zaciatok ujdu no ne?

http://www.youtube.com/watch?v=DtTrqw6p-6k toto je to spravne pre babu

ja som cohiba lover aj fajcim niekedy namiesto cigariet si dam rad cohiby - cigarrillos negros - daju sa vo viedni kupit cerstve - tak max mesiac stare za slusnu cenu

niekto tu spomenul rusko asi ten niekto zabudol ako sa za komančov budovalo stavalo zbrojilo ale vsetko to padlo rovnako ako skor ci neskor padne usa rovnako ako kedysi cccp otazka znie nie ci sa to stane ale kedy sa to stane Zdalo by sa, že prostredníctvom modernizácie a zvyšovania úlohy v svetovom systéme amerického faktoru civilizácia Západu dokázala, aj napriek pesimistickým predpovediam, získať nové možnosti rozvoja. Zároveň historické skúsenosti svedčia o tom, že ani jednému impériu sa nepodarilo zastaviť pôsobenie entropných síl. Pričom najvyšší bod mocnosti, akou môže byť hodnotený súčasný štatút USA (Pax Americana), zároveň predstavuje počiatočný bod pádu. Namiesto predpovede "súmraku Európy" O. Spenglera súčasná doba poukazuje na problém "súmraku Ameriky". Analýza protirečení, na ktorých je postavená americká civilizácia, umožňuje spochybňovať schopnosť USA prežiť budúce storočie. Ekonomická kríza Podľa A. Toynbe, nevyhnutnosť zániku svetových impérií vyplývala z toho, že výdavky na udržanie imperiálneho štatútu nezodpovedali možnostiam, ktoré boli dostupné. Jeden z jeho nástupcov, P. Kennedy, vydvihol formulu tzv. imperiálneho prehriatia. Podľa tejto formuly výdavky na udržanie štatútu impéria (t.j. na armádu, zahraničnú politiku, byrokraciu, propagandu atď.), ktoré prevyšujú 28% HDP, nevyhnutne privádzajú k ekonomickej kríze a z toho vyplýva aj nemožnosť realizovať toto udržanie, čo sa rovná strate postavenia impéria. Podľa P. Kennedyho, sa v stave imperiálneho prehriatia nachádzalo tak ZSSR, ako aj USA. To, že USA prežili svojho oponenta, ktorý ich predbiehal, čo sa týka investícií do imperiálnej ideológie (čo v konečnom dôsledku priviedlo aj k rýchlejšiemu priblíženiu sa ku krachu), znamená len odklad zániku aj tejto veľmoci. Americký systém je odsúdený z dôvodu svojho konzumného charakteru. T. Hamilton napísal o Američanoch: "Mamon - to je ich idol, uctievajú ho nielen svojimi ústami, ale aj všetkými silami svojho tela aj duše. Podľa nich nie je celá zem nič iné ako jedna veľká burza a sú presvedčení, že na zemi nemajú iné poslanie, ako stať sa bohatšími než ich susedia. Kšeftárstvo ovládlo všetky ich myšlienky, jedny objekty kšeftárstva striedajú iné - a to je ich jediný pôžitok". Americký historik D. Adams považoval mamonárstvo za základ civilizačného systému USA: "Meniac triedu obchodníkov na vládnucu a jedinú triedu Ameriky, táto krajina realizuje experiment - svoju civilizáciu zakladá na ideách obchodníkov. Iné triedy, ktoré sa nachádzajú pod nadvládou triedy obchodníkov, rýchlo prispôsobujú týmto ideálom svoju životnú filozofiu. Dá sa veľká civilizácia vybudovať alebo zachovať iba na základe filozofie zmenárne a jedinej základnej myšlienky - zisku?" Americký ekonomický model vstupuje do protirečenia s normami životného zabezpečovania ľudstva. Každý Američan konzumuje toľko, koľko 8 obyvateľov iných krajín. Preto samotné zákony prežitia pobádajú k myšlienke antiamerikanizmu. Téza o pracovitosti Američanov je mýtus vytvorený americkými médiami. Američania sa oveľa viac ako na prácu spoliehajú na šťastie (fenomén hollywoodskej rozprávky). Genetický kapitál popredných amerických klanov je vo svojej podstate kriminálny. Podľa sociologických prieskumov si 82% Američanov myslí, že najdôležitejšia vec v živote je finančný zisk, na dosiahnutie ktorého je možné použiť ľubovoľné prostriedky. Blahobyt USA nie je založený na práci, ale na historických faktoroch inej podstaty - na ozbíjavaní indiánov, vykorisťovaní černošských otrokov, dlhoch krajín, ktoré sa zúčastňujú v ozbrojených konfliktoch, a pod. USA, na rozdiel od väčšiny ostatných krajín, ktorých ekonomika utrpela hlboký úpadok v priebehu svetových vojen, na všetkých vojnách výrazne zbohatli. Ak v roku 1938 národný zisk USA tvoril 64 miliardy dolárov, v roku 1944 to bolo 160 miliárd. Pred začiatkom druhej svetovej vojny ich podiel na svetovej priemyselnej produkcii tvoril 40 %, a po jej skončení - 62 %. V súčasnosti podľa údajov oficiálnej štatistiky nepracuje cca 40 % práceschopných Američanov. Mnohí z nich sa ani nesnažia získať prácu, pohŕdajú akýmkoľvek druhom práce a žijú vďaka všemožným štátnym podporám. Parazitizmus, vyzdvihnutý do rangu etického imperatívu, nemôže napomáhať ďalšiemu ekonomickému rastu a musí v konečnom dôsledku nevyhnutne priviesť ku krachu. Konzumná morálka v spojení s absenciou pracovnej morálky zavrhuje perspektívu samotného konzumu. Za symptóm úpadku môžeme považovať tendenciu prudkého poklesu podielu USA v svetovom exporte produkcie vysokých technológií. Historická skúsenosť sebazničenia Rímskeho impéria ako parazitujúceho organizmu, ktorý vyhlásil za princíp bytia heslo "chlieb a hry", tvorí základ pesimistických prognóz aj o budúcnosti USA. Rast spotrebiteľských požiadaviek Američanov značne predbieha tempo rozvoja ekonomiky a celkovo ekonomického potenciálu USA. Finančná kríza Je dávno známe, že reálne príjmy Američanov rastú rýchlejšie ako produktivita práce. Z toho vyplýva, že efekt obohacovania USA sa dosahuje nielen rozsahom vynaloženej práce. Mechanizmus amerického prekvitania je postavený na afére, ktorá sa zakladá na produkovaní obrovskej masy dolárových bankoviek, ktorá nemá zabezpečenú reálnu hodnotu. V obrate mimo územia USA je približne 300 miliárd ničím nepokrytých peňazí. Pretože na tlač každej bankovky sa neminie viac ako 7 centov, dá sa s istotou hovoriť o ozajstnom zdroji amerického blahobytu. Všetky zásoby zlata Forta Noxa nezabezpečujú ani len pätinu peňažných jednotiek USA. Preto ešte v roku 1968, po kroku Charlesa de Gaulla, spojeného s diskreditáciou amerického bankového systému, L. Johnson odvolal praktiku výmeny dolárov za zlato. Známy srbský geopolitik D. Kalaič označil produkovanie dolárov ako "veľký bluf". Politika zvyšovania kurzu doláru je rovnako sprevádzaná umelým znižovaním iných valút, vrátane rubľa. Stačí teda iba neveľký otras na burze, aby fantóm amerického dolára zrútil. Dokonca aj jeden z vedúcich teoretikov mondializmu J. Attali napísal, že "brilantný kotrmelec vykonaný Spojenými štátmi, v dôsledku ktorého sa krajina len za jedno desaťročie premenila z najväčšieho veriteľa na svete na najväčšieho dlžníka, nemá v dejinách obdobu." Tak jednotlivci, ako aj celý americký štát, žije na dlh, teda spoliehajúc na budúcnosť, a preto sú budúcnosti pozbavení. Dlhodobé balansovanie na okraji priepasti skôr či neskôr musí viesť k pádu do nej. Z pôžičiek žije 80% Američanov, ktorých dlh tvorí jeden trilión dolárov. Americký štát, na druhej strane, financuje vojenské a iné programy prednostne na účet občanov, ktorým dlží vyše 3 triliónov dolárov. Okrem toho, existujú aj zahraničné dlhy vo výške 559 miliárd dolárov. Dlhová slučka, ktorá škrtí hrdlo americkej ekonomiky, predpovedá jej smrť. Národnostná kríza Pod heslom zabránenia totalitarizmu USA tradične využívali kartu doktríny "národného sebaurčenia". Metodika národného separatizmu sa Washingtonom aprobovala nielen pri búraní štátneho systému nepriateľov, ako ZSSR či Juhoslávia, ale aj koloniálnych impérií formálnych spojencov - Veľkej Británie a Francúzska. Pritom, napriek vytvorenému stereotypu, počas občianskej vojny v samotných USA nebol boj namierený za slobodu černochov, ale proti separatizmu južných štátov. Princíp samourčenia, použiteľný voči Čečensku alebo Kosovu, sa ukázal nepoužiteľný voči samotným USA. Vírus národného oslobodenia, vypestovaný politikmi Bieleho domu, sa teraz, po vyplnení svojej misie na iných kontinentoch, obracia proti svojim tvorcom. Ukázalo sa, že predstava o neexistencii jednotlivých národov v USA, popularizovaná masmédiami takmer od začiatku konštitualizácie amerického štátu, bola len mýtus. Porucha mechanizmu tavného etnického kotla USA sa objavila počas druhej svetovej vojny, keď vyšlo najavo, že americkí Japonci sú vo väčšej miere patriotmi Japonska než Ameriky. Deportačná politika vo vzťahu k nim zo strany Washingtonu sa málo odlišovala od stalinského sťahovania národov. Pod hlavičkou "Američania" si rôzne etnické spoločenstvá zachovávali svoju národnú identitu. Íri, Taliani, Číňania, Rusi a ostatní sa dobre pamätajú na svoje národné korene. Nikde nevzniká toľko konfliktov s nacionálnym pozadím na sociálnej úrovni (najmä v školách) ako v USA. Ukázalo sa, že namiesto konsolidovaného amerického národu existuje množstvo znepriatelených etnických skupín. Okrem kultúrneho samourčenia začína byť aktuálnou aj otázka ich politického zjednotenia. Problém mafie ("ruskej" alebo "talianskej") dávno prerástol z kriminálneho do národného. USA často prezentujú ako krajinu, ktorá sa stala útočiskom Židov z celého sveta. Sociologické prieskumy zároveň ukazujú, že 34% súčasných Američanov sú presvedčenými antisemitmi. Obzvlášť ostrý pre USA je problém separatizmu vlastných latinskoamerických štátov. Prostredníctvom anexie od Španielska boli k USA pripojené Florida, Havaj, Portoriko, anexie od Mexika - územie Nového Mexika, Severnej Karolíny a Texasu. Posledný z uvedených štátov si dodnes zachováva formálnu suverenitu. Vzťahy medzi "latinos" a "yankees" si naďalej zachovávajú konfrontačný charakter. Rasová kríza Historicky sa blahobyt bielej časti obyvateľstva USA zakladá na fenoméne rasovej diskriminácie. Legenda o amerických kolonistoch, ktorí si ťažkou prácou osvojovali divoké zeme, je jedným z mýtov propagandy Bieleho domu. Drvivá väčšina teritórií Ameriky bola kultivovaná rukami indiánov, ktorí, napriek stereotypom o divochoch, vytvorili vysokovyvinutú civilizáciu. V prípadoch, keď sa bielym okupantom nedarilo vytlačiť indiánov použitím sily, vymýšľali sa iné spôsoby - napr. predaj otrávenej vodky alebo prikrývok nakazených čiernymi kiahňami. Tam, kde kolonisti naozaj museli začínať od nuly, bola zem obrábaná nie ich vlastnými rukami, ale rukami čiernych otrokov. Ešte v roku 1857, keď USA už deklarovali svoj systém ako úplne stelesnenie princípov liberálnej demokracie, ich Najvyšší súd schválil rezolúciu o ústavnosti vlastníctva otrokov: "V súčasnosti je vlastnícke právo na otrokov jasne a presne potvrdené ústavou." Práva obchodovania s otrokmi ako s obyčajným tovarom alebo majetkom boli garantované občanom v každom štáte. Súčasní indiáni a černosi si doteraz uchovali pamiatku na rasovú genocídu, ich subkultúra a sociálna motivácia je nasiaknutá syndrómom pomsty. Kriminalita, šport, folklór a pod. predstavujú v ich prostredí rôzne formy kryštalizácie pocitu rasového revanšu. Objavujú sa výzvy prepísať dejiny Ameriky z pohľadu farebného obyvateľstva. Napriek deklaráciám, USA podnes ostávajú spoločnosťou, kde fungujú normy rasovej segregácie. Farební tvoria 90% pracovníkov, ktorí sa venujú podľa amerických meradiel neprivilegovaným profesiám. Na druhej strane, čo sa týka úrovne sociálnej aktivity, viditeľne prekonávajú biele obyvateľstvo. Archetyp čierneho rebela-extrémistu je protikladom obrazu bieleho malomeštiaka. Pokým americký establishment ostáva biely, ulice sú celkom pod kontrolou farebných. Môžeme predpokladať, že v budúcnosti pasívna biela špička amerického politického Olympu kapituluje pod náporom farebných. Už teraz existujú v USA mnohé politické zoskupenia farebných extrémistického charakteru. Do jednej z týchto skupín patril kedysi aj Mohamed Ali, ktorý svoje víťazstvá v ringu prezentoval ako černošský triumf nad bielou rasou. Na čele najviac politicky významného smeru v hnutí farebných stojí moslim Louis Farrahan, ktorý zastáva ideu vytvorenia nezávislej černošskej republiky, ktorá bude pre začiatok zahŕňať Missisippi, Alabamu a Georgiu. Jeho výzvy nachádzajú masy stúpencov v černošskom prostredí. Na druhej strane barikády sa aktivizujú rôznorodé ku-klux-klanovské hnutia, rasistické organizácie Árijské nácie, Poriadok a pod. Lídri obidvoch strán tvrdia, že USA sa nachádza na prahu rasovej občianskej vojny. V neprospech perspektív Ameriky hovorí aj rozbor demografickej situácie, z ktorého vyplýva, že Amerika neustále stráca svoju "bielu" podobu. Nie náhodou vidí známy teoretik mondialistického projektu S. Hantington hrozbu pre americké hodnoty pri dosiahnutí úrovne, keď približne 50 % obyvateľstva budú tvoriť latinoameričania alebo černosi. Sociálna kríza Ďalším súčasným mýtom USA je koncepcia celkového amerického blahobytu. Naozaj, v dnešnom svete prebieha diferenciácia sociálnych pólov ani nie tak medzi buržoáziou a proletármi, ako medzi bohatými a chudobnými národmi. Ale aj rozkol vo vnútri americkej spoločnosti je dostatočne veľký, aby zaručil stabilitu, akú napríklad majú niektoré západoeurópske krajiny. Napriek beršteinovskému revizionizmu, K. Marxom sformovaná zákonitosť o zväčšení sociálneho rozkolu podľa miery nahromadenia kapitálu zostáva aktuálnou aj v súčasnej dobe. V USA sa už dávno zmierili s istou vždy prítomnou mierou nezamestnanosti obyvateľstva. Je priznané, že miera 6% je minimálnou latkou, pod ktorú sa už škála fixácie počtu nezamestnaných nemôže klesnúť. Predstava o možnosti dôstojnej existencie na sociálnej podpore v nezamestnanosti sa využíva na propagandu amerického životného štýlu aj za hranicami krajiny. Dosiahnutie tejto podpory je z byrokratického pohľadu pomerne zložitou procedúrou. Ak má osamelá nezamestnaná žena napr. dokazovať svoju faktickú osamelosť, musí sa podrobiť nočným kontrolám. Ak ju počas nich nenájdu samu, pomoc sa skončí. Ak by sme túto podporu previedli na stravu, museli by sme oželieť mäso a mlieko, zameniť zemiaky na kukuričný škrob a zamerať sa na spotrebu výlučne bôbovitých a ryžových výrobkov. Americké schátrané mestské štvrte (ghettá) nemajú obdobu vo svete, čo sa týka sociálnej degradácie. V biede podľa medzinárodných meradiel sa nachádza 34 miliónov Američanov. Pričom problém týchto ghett nie je identický s problémom rasovej segregácie a len 32% chudobných tvoria občania USA čiernej pleti. Vysoké ceny za byt nútia žiť na ulici vyše 2 milióny Američanov a počet bezdomovcov má tendenciu zvyšovať sa každým rokom o 20%. Vyše 75 tisíc bezdomovcov každodenne nocuje v newyorskom metre, ktorého opustené tunely sú tradičným miestom ich zhromaždení. Armáda bezdomovcov má v USA oveľa väčšie rozmery a navyše sa správa značne agresívnejšie a vyzývavejšie než inde. Odpojenie elektriny v zimnom období nie je len špecifickum napr. ruskej reality. V súvislosti s vysokými poplatkami za komunálne služby radoví Američania pravidelne bývajú odpájaní od svetla a tepla za nedoplatky. Odpojenia kúrenia v zime vedie často k smrteľným následkom. No ak sa v Rusku podobné udalosti hodnotia ako výnimočný stav, v USA sú na ne už zvyknutí. Vysoké poplatky za lekársku starostlivosť si nemôžu dovoliť mnohí Američania. Na liečenie pre amerických občanov sa nazerá ako na prepych. Mnohí Američania zomierajú len preto, že na lekársku pomoc nemajú dosť prostriedkov. Za rok zomiera v New Yorku z tohto dôvodu vyše 13 000 ľudí. Jedinou záchranou pre mnohých Američanov je to, že v susednej Kanade existujú bezplatné lekárske služby. Popri celkovej zúfalej situácii sociálne najnižších vrstiev percento najviac prosperujúcich amerických občanov kontroluje 36% národného bohatstva. Môžeme teda konštatovať, že sociálna struna existencie v USA je dostatočne napätá, aby sa spoločne s druhými faktormi stala začiatkom ich zániku. Politická kríza Politická kríza USA je spojená s diskreditáciou a slepou uličkou rozvoja ich štátnej ideológie. Doktrína slobodnej spoločnosti sa ukázala nemenej utopickou, ako aj teória vybudovania komunizmu. Svobodu porovnávali so systémami považovanými za neslobodné. Ale keď sa tieto neslobodné systémy zrútili a "slobodní" Američania sa obrátili k sebareflexii, vysvitlo, že samotná sloboda bola iba prízrak. Mechanizmy pôsobenia amerického totalitarizmu sú menej očividné pri vizuálnom vnímaní než napríklad vo fašistickom Nemecku, ale sú lepšie technologicky vybavené. Američania existujú v obmedzenom, akoby jednorozmernom priestore hodnôt a rozhodnutí. Pri zdanlivosti výberu chýba alternatíva. Binárny model prezidentských volieb USA spomedzi predstaviteľov strán, rozchádzajúcich sa len v jednotlivých otázkach, je potvrdením existencie tabuizácie nových ideí. Už pomerne dávno bol určený bábkový štatút amerických prezidentov. Na jednej strane, za politickou fasádou stoja finančné kruhy, ktoré diktujú štátny kurz. Nie náhodou vyjadril B. Franklin základ americkej demokracie formulou "peniaze je slobodu razená na minciach". Na druhej strane reálna moc nie je sústredená v politickej špičke, ale v byrokratickom aparáte, ktorý zahŕňa 15,5 miliónov úradníkov. Menia sa len politické vývesné tabule republikánov a demokratov, systém a aparát ostávajú konštantné. Pokus o presiahnutie hraníc obmedzeného priestoru amerických hodnôt sa trestá nemenej tvrdo ako v krajinách, ktoré sa tradične považujú za totalitné. Represie proti osobám, ktoré boli zapojené do komunistického hnutia v USA v epoche maccartizmu, ničím nezaostávajú za metodikou potláčania inakuvažujúcich ľudí v ZSSR. Vykonštruované súdne procesy, miliónové zoznamy podozrievaných, čistky knižníc, školských učebníc a podobne - to všetko sú historické reálie nielen sovietskej, ale aj americkej skutočnosti povojnových rokov. Hoci o autokratizme G. Trumana a D. Eisenhauera sa, na rozdiel od I.V.Stalina, z akéhosi dôvodu nepatrí písať. Nastávajúce uvedomenie si mytologickej podstaty amerických politických hodnôt zbavuje USA ideologického základu existencie. Prehodnotenie ideologickej doktríny ale môže mať pre americkú civilizáciu smrteľné následky. Právna kríza Vážnu hrozbu pre existenciu americkej spoločnosti predstavuje bujnenie kriminality. Sovietske represie zo strany štátu blednú v porovnaní s americkým kriminálnym terorom. Historicky sa americký národ formoval z utečencov pred trestom v Európe alebo z trestancov- recidivistov. Genetická pamäť je zachovaná aj v súčasných Američanoch. Počas procesu sebaidentifikácie neinklinujú k podobe lordov a gentelmanov starého Anglicka, ale ku kriminálnym hrdinom westernov. Apológia zločineckého sveta v spojení so stereotypmi tzv. doktríny ľudských práv prináša efekt kriminálnej neobmedzenosti. USA sú na prvom mieste vo svete tak v celkovom počte vrážd, ako aj v ich prepočte na jedného obyvateľa. Periodicky dochádza ku krvavým roztržkám medzi žiakmi na školách alebo k prejavom syndrómu Charlesa Whitemana (amerického maniaka, ktorý zo strechy univerzity ostreľoval chodcov a takýmto spôsobom pripravil o život niekoľko desiatok ľudí). Často sa môžeme strenúť s úvahami, že špecifikum ruskej mentality je predurčené tým, že značná časť obyvateľstva prešla trestaneckými tábormi. Na Spojené štáty, kde prevládajúca časť občanov bola súdená, sa to vzťahuje v ešte väčšej miere. Udržiavanie vysokej životnej úrovne odsúdených v americkom väzenskom systéme iba podporuje recidívu. Na ročné výdavky na väzňa v USA sa minie taká istá suma ako na výuku študenta na Harvardskej univerzite počas tej istej doby. Kriminálita je len jednou z foriem prejavu amerického parazitizmu. Náboženská kríza Tradícia začínajúca u otcov-pútnikov s určitou náznakovosťou umožňovala považovať USA za kresťanskú krajinu. No kongregačná úcta k podnikaniu priviedla k apológii mamonárstva a cez ňu - k okliešťovaniu kresťanského ducha. A. Sigfried písal o tejto transformácii: "Skutočným náboženstvom Ameriky je mystika finančného úspechu. Dokonca aj predstava o Kristovi musí byť prispôsobená tejto schéme. Americký Kristus je efektívny výrobca, dá sa povedať, prosperujúci obchodník, lebo skutočnou mocou v Amerike je biznis". Totalitné sekty, ako napríklad organizácia mormonov, ktorí kontrolovali celé americké provincie, majú málo spoločného s kresťanským učením, dokonca s jeho protestantským výkladom. V amerických kníhkupectvách sa predáva Sväté písmo upravené v rozličných verziách. Existuje tendencia preorientovávať sa od kvázikresťanstva k otvoreným satanistickým kultom. Populárnou sa stala praktika "čiernych omší", ktorých súčasťou je obetovanie novorodencov. Rozvinul sa biznis rodenia detí na objednávku (jedno dieťa má cenu 3 -5 tisíc dolárov), ktoré sa používajú pre satanistické rituály. Nepočítajúc živý tovar, ktorý sa priváža zvonku, v USA každoročne mizne okolo 40 000 detí, z ktorých neskôr 5 tisíc nachádzajú mŕtvymi. Podľa výpočtov vyšetrovateľa fenoménu moderného satanizmu, J. Brennana, v USA existuje cca 8 000 satanistických združení, ktoré majú cca 100 000 prívržencov. Pričom satanizmus nie je chápaný ako kontrakultúra, ale je to uznaný a establishmentom podporovaný prúd. Dokonca aj prezident J. Reagan počas svojho verejného vystúpenia v roku 1987 uznal "dôležitú úlohu satanizmu v súčasnom americkom živote". V súlade s princípom slobody vierovyznania prijala administrácia Bieleho domu balík ustanovení, ktorý sa zastáva práv uctievačov diabla: "Nedovoliť porušenie práv satanistov pri príjme do štátnych služieb. vrátane vládnych postov; pozývať na konzultovanie prezidenta a vládných organizícií vedúcich amerických prorokov, okultistov a nekromantov, nepovoľovať v štátnych dokumentoch a materiáloch slová a výrazy, ktoré by urážali city satanistov". Historická skúsenosť svedčí o tom, že rozširovanie náboženských kultov, vykonávajúcich rituály v mene zla a rozpadu,s je predzvesťou skorého zániku civilizácie. Ekologická kríza Ak civilizácie minulosti vytvárali adaptačné mechanizmy v súlade s prírodným prostredím, americká je s ním v stave disharmónie. Napriek tomu, že ešte v sedemdesiatych rokoch teoretici Rímskeho klubu predniesli doktrínu nulového rastu ako predídenie globálnej ekologickej katastrofe, Američania sa nevedia zastaviť v spotrebiteľskom maratóne. Chápu, že ďalší nárast produkcie vedie k záhube, ale neustále ju zväčšujú. Antiprírodná podstata amerického človeka sa prejavuje vo fakticky plnom atrofovaní pudu sebazáchovy. USA je hrozbou pre ekologickú bezpečnosť zvyšku ľudstva. Američania predstavujú iba 5 % obyvateľstva zemegule a zároveň sú spotrebiteľmi 40% svetových prírodných zdrojov. Môžeme teda konštatovať prudké narušenie rovnováhy medzi prirodzeným prírodným potenciálom a americkým civilizačným modelom. Pravda, súčasní občania USA sa dosť starostlivo venujú udržiavaniu vlastného zdravia. Ale príroda je pre nich ani nie tak životným prostredím, ako len jednou zo spotrebiteľských služieb. Pozoruje sa tendencia umiestňovania ak nie odpadu, tak najškodlivejšej výroby amerických spoločností mimo územia USA. Naberajúce dynamiku hnutie zelených sa musí koniec koncov vysporiadať s určeními hlavného nepriateľa svojej ideológie, ktorého meno už u nikoho z nich nevyvoláva pochybnosti, ale zatiaľ nie je vyslovované nahlas. Psychobiologická kríza Americké spoločenstvo neustále degeneruje nielen duchovne, ale biologicky. Dlhodobá sociálna disharmónia sa zrejme odrazila aj na degradácii amerického genofondu. Nikde na svete sa percentuálne nerodí toľko fyzicky a mentálne neplnohodnotných detí. U psychiatrov sa liečilo 48 % Američanov, a teda takmer polovicu americkej spoločnosti tvoria osoby, ktoré majú do istej miery odchýlky v nervovom systéme. Americký superhrdina je hollywoodskou rozprávkou, ktorá neodráža podobu skutočných Američanov, z ktorých väčšina trpí nadváhou (národná choroba obyvateľov USA). Sociálny rozvrat Američanov viedol k pohlavnej anomálii, k transformácii "puritánskej Ameriky" päťdesiatych rokov na nové vydanie Sodomy a Gomory. Hodnota pornoprodkucie v USA ešte v polovici 80. rokov predstavovala 7 miliárd dolárov. Sexuálna revolúcia stanovila normu začiatku pohlavného života do veku 10-12 rokov. Pričom podľa údajov FBI štvrtina, a podľa údajov iných organizácii 38% dievčat v USA vo veku 12-13 rokov sa stávajú obeťami znásilnení. Polícia každoročne fixuje 500 000 prípadov sexuálneho násilia. Podľa údajov zo správy A. Cansey ešte v roku 1948 bolo 10 % Američanov zjavnými homosexuálmi a 37% latentnými. Po sexuálnej revolúcii dosahuje počet presvedčených sodomistov 25-30% dospelého obyvateľstva USA. Dohromady s osobami, ktoré mávajú epizodické (občasné) homosexuálne kontakty, dosahuje ich počet 40%. So sodomistským hnutím sympatizuje nielen politická vláda, ale aj mnohé kresťanské cirkvi v USA. Na každoročných pochodoch sexuálnych menšín v San Franciscu sa objavujú kňazi s transparentmi proklamujúcimi heslá, ako "Boh je gay" a podobne. Osud Sodomy a Gomory je dobre známy. Ak vo vzťahu k súčasnej analógii nebudeme brať do úvahy boží hnev, tak v prípade biologických zákonov môžeme hovoriť o fatálnej predurčenosti k zániku. Vzdelanostná kríza Každý civilizovaný systém existuje na základe mechanizmu udržiavania a odvzdávania skúseností. Americký vzdelávací model pripravuje USA o perspektívy, pretože nevytvára dostatočný počet žiakov, ktorí by dokázali vstrebať a akumulovať vedomosti predošlých generácií. Metodológia amerického vzdelávania je orientovaná na záujmy a potreby dieťaťa, ale ani zďaleka nie je očividné, že by ho to ťahalo k nejakým vedám alebo pracovnej činnosti ako takej. Preto po dvanástich rokoch výuky v škole americkí tínejdžeri nevedia často ani čítať, ani písať. Funkčne negramotných je polovica absolventov amerických stredných škôl. Spomedzi dospelých Američanov iba 17% číta knihy, pričom predovšetkým detektívky a pornografiu. Pre porovnanie, v Anglicku je to 55% obyvateľstva. Vychvaľované americké univerzity tiež neposkytujú systematické vzdelávanie. Anketa medzi absolventmi vysokých škôl ukázala, že 40 % z nich nevie uviesť dátum vypuknutia občianskej vojny medzi Severom a Juhom, každý štvrtý nevie, kedy bola objavená Amerika Kolumbom, s presnosťou na pol storočia, a dokonca nevie odlíšiť diela Karla Marxa od Ústavy USA. Zahraničnopolitická kríza Antiamerický vektor sa objavuje v orientácii základných subjektov súčasnej geopolitickej hry. Podľa hodnotenia väčšiny expertov-geopolitikov, najväčším kandidátom na postavenie veľmoci je Čína. Tempo rozvoja čínskej ekonomiky je pre súčasné Spojené štáty nedosiahnuteľné. Sociálno-politický model Číny dovoľuje realizovať výrobné programy s najnižšími nákladmi, čo jej zabzpečuje rozhodujúcu prevahu vo výrobných pretekoch. Japonsko tiež nezabudlo na svoje poníženie zapríčinené kapituláciou a stále v ňom žije myšlienka o národnom revanše. J. Attali upozorňoval, že Japonci môžu každú chvíľu postaviť pred USA pre nich veľmi nepríjemnú otázku Hirošimy. Japonsko-americké obchodné vojny 80. rokov, ktoré mali povahu skrytej pomsty, majú tak tendenciu prerastať do politického odporu. Zmena medzinárodnej stratégie postjeľcinovského Ruska dovoľuje hovoriť o návrate prízraku studenej vojny v rusko-amerických vzťahoch. Pre aktivizujúci sa fundamentalistický islam je obraz USA tradične prezentovaný ako infernálna substancia, veľký strašiak. Bez ohľadu na jednotlivé variácie čečenského alebo juhoslovanského konfliktu, ostrie džihádu je predovšetkým nasmerované proti Američanom. Zjednotenie Európy je tiež len odpoveďou na výzvu Washingtonu. Európania znovu získavajú svoju stratenú politickú vôľu. Záujmy Nemecka a Francúzska ako vedúcich subjektov procesu európskeho zjednocovania budú čoraz viac protirečiť ambíciám USA. Z vedúcich európskych krajín azda iba Veľká Británia pokračuje v inklinovaní k americkej politickej línii. Obyvatelia Východnej Európy, ktorí pred istým časom prepadli nadšeniu z amerikanizácie, ale nedostali očakávané ekonomické dividendy, znovu chladnú vo vzťahu k USA, a v niektorých prípadoch si k nim vytvárajú nepriateľský vzťah. V samotnej západnej pologuli sa objavil rozkol medzi USA a krajinami Latinskej Ameriky, ktoré sa snažia zbaviť recidív Monroeovej doktríny. Takýmto spôsobom dochádza k paradoxnej situácii, keď svetový líder sa ocitá v medzinárodnej izolácii. Súčasný boj proti globalizácii je v prvom rade antiamerikanizmus. Pri spojení účinkov spomenutých faktorov je Amerika odsúdená na zánik.

tieto su hadam krajsie

myslis ze usa niekedy zverejni v kolko miliardovej hodnote ukradla na tankeroch od zacatia vojny ropy? keby sa im to neoplatilo tak by tam neboli.. p.s. myslis ze by bola neaka vojna v iraku keby nemal ropu?

ja sa divim ze krajina ktora vlastne od svojho vzniku zije stale na dlh(len sa pozrite aky je realny statny deficit USA) dokaze este stale ako tak fungovat.. vlastne ale ked nieco potrebuju napr. ropu tak zautocia na irak a vezmu si ju.. takymto sposobom sa vlastne da zit na dlh..

kua ze by v sherone mali takyto pristup?!?!?!?!

ja mam lcd.. plazma ma prve dva roky ostrejsi obraz potom ide do sraciek... skor ma sokovalo ked som pozeral v nay zozadu na spotrebu plazmy (pioneer) - 96cm uhlopriecka tak odber bol udavany ze max 450w!!! a to uz je co povedat.. - predavac potvrdil ze plazma je energeticky dost vela narocna..

myslim ze ked ti niekedy vykradnu byt alebo auto budes brat uplne inac hentu chujovinu co tu spominas

tak toto je unbelievable http://www.argos.co.uk/static/Product/part...zen.Citizen.htm

tak zasa mam ruju a neodolal som: (cert mi bol dlzen tejto uchylky)

ja som napr. certina pozitivny, povazujem ich urcite za lepsiu znacku ako napr. tissot

oprava je skutocne mozna strojcek sa u irony skutocne vklada zhora cez sklo akurat cifernik byva priletovany o puzdro ale to sa da rozumne "vylomit" avsak myslim ze potom sa dava novy cifernik cize moc by som to ani opravou nenazyval.. swatchky su proste spotrebny material a tak ich treba brat...

Ja som stary AD&D hrac a hry typu: baldurs, NWN mam prejdene viac krat za sebou. no najlepsiu hru stale neprekonanu povazujem stale za Half Life. Aj ked sa najdu v sucasnosti slusne hry ako Oblivion, proste na niektore stare hry sa hratelnostou sucasne ani zdaleka nepriblizuju

vacsieho CHUJA (hned po bušovi) trepajuceho CHUJOVINY typu - globalne oteplovanie neexistuje NEPOZNAM!

zistene: posiela sa to do prahy - tam v ofiko swatch servise to vedia robit ale kde je to ti uz nepoviem, a aj vo viedni to robia

ano ano vybera sa ten stroj vrchom ale oprava vychadza na 3000sk a nove irony kupim v slovenskom obchode za 4000

moje swatchky umreli presne po desiatich rokoch nosenia - irony chronografy - neoplati sa ich opravovat aj ked idu chvilu s uplne novou bateriou akonahle ale klesne napatie baterie pod 1,7v tak prestanu ist (nove baterie podaktore maju od novoty aj 1,8 volta - standadne si pitaju ale 1,65.. no tie moje pod 1,7 nejdu respektive poskakuje sekundovka na tom istom mieste. hodinar vravel ze je to neaky odpor odpaleny na nich - casta swatch zavada. respektive vsetkych ETA chronograf-quartz kalibroch pouzivanych v swatchkach. na druhej strane plastove obycajne swatchky z roku 1987 idu doteraz no nenosim ich..