Vyhledávání

Den 1 V piatok poobede som do kociara sadal so zmiesanymi pocitmi. Vedel som, ze ma caka pokojny vikend, ale co ak....? Chrobak pochybnosti hlodal najma vdaka mojej nerozhodnosti a slabej viere. Donedavna pohanom a v podstate zo dna na den osvietenie. Cloveka hned napadne bosoractvo, temne sily. Musel som sa presvedcit na vlastn oci. Do otrhaneho batozku som si zbalil skromnu poziven, dve flasky svatenej vody vysokovoltaznej a na zapastie som si nasadil posvatnu ikonu. Veril som, ze ma bude ochranovat na dlhej a strastiplnej ceste. Po ceste som stretal mnoho ludi, ale radsej som sa im vyhybal. Ikony mali vacsinou starostlivo poschovavane pod dlhymi rukavmi a ja som sa bal; svet je dnes nebezpecny a pohana stretnete na kazdom kroku. Konrad ochran ma! Preslo mnoho uderov zotrvacky odkedy som vyrazil a zacinala ma ovladat unava. Viera slabla a ja som vedel, ze pomoc je este daleko. Jedine co ma hnalo dalej bola moja ikona na zapasti a vidina dalsich, ktore ma cakali za hranicou, ktora dnes oddeluje dve kedysi tak velmi prepojene kraje. Zotrvacka neunavne udierala a ja som bol skoro na mieste. Stretnutie putnikov Pravej viery Konradovej sa malo konat pri zariadeni na varenie znameho druhu svatenej vody s nizsim stupnom svatenosti. Ja som to zariadenie akosi nevedel najst. Oblial ma pot a tep sa zrychlil. Asi ma osvietil Konrad a na zapasti zahriala ikona, lebo odrazu som si spomenul na vysielaci aparatus, ktory som si zbalil do batozka. Po zadani magickej frekvencie sa mi na opacnej strane ozval Starisina a upokojil ma. Zanedlho sa objavil sam Starisina s jeho nasledovnikom Aldaviom. Bratsky ma privitali a spolocne sme sa pobrali na miesto stretnutia. Nepreslo vela casu a stali sme pred podivnym objektom. Temna a hranata stavba bola ponorena do studeneho vecera. Nevzbudzovala vo mne doveru, ale Starisina ma ubezpecil, ze vo vnutri nas caka priatelska atmosfera a teplo. Okrem toho ma ubezpecil, ze zasoba svatenej vody, ktoru mame celkom urcite nebude stacit na ocistny vikend, ktory nas cakal. Bolo treba nabrat zasoby a tak som vykrocil do neznama. Roztrasene putnicke nohy sa mi ukludnili po tom co sme vstupili. Bolo to krasne miesto a pri skromnych stolikoch sa mazali svatenou vodou dalsi putnici. Starisina ma, ale upozornil aby som sa s nimi nepustal do reci - ich cesta bola ina ako nasa. Nasli sme si vlastne miesto a objednali sme si svatenu vodu. Opatrne sme sa zacali mazat. Velmi pomaly, predsa len bola studena. Brat Aldavius sa mazal dokonca 2 krat. Chudak, asi mal za sebou tazku cestu. Starisina mi vysvetlil, ze cakame na dalsich 2 bratov. Vraj ich po celu cestu sprevadzala biela temnota a tak sme museli cvicit nasu trpezlivost. Cely cas ma prekvapovala druznost s akou sme vykonavali ritual mazania. Starisina a Aldavius privitali mna ako cudzinca velmi vrucne. Trvalo to mnoho uderov zotrvacky, ale nakoniec sme sa dockali. Konecne dorazili brat Gustavio a Karmio. Bol som rad, ze ich vidim a prichodom Gustavia tu bola konecne osoba, s ktorou som si uz uzil rozne ritualy. Tentoraz to bolo ine, vsetci sme boli bratia v spolocnej viere Konradovej. A ako som sa mal dozvediet neskor, jedinej pravej viery! Spolocne sme dokoncili ritual mazania a prisiel cas odchodu. Nalozili sme zasoby svatenej vody do kociarov a cesta za poznanim a porozumenim pravej viery Konradovej sa posunula do dalsieho stadia. Tmou sme sa hnali po hroznych cestach, ikony nas palili na zapastiach a svatena voda nam pulzovala v zilach. V zivote som sa necitil takto dobre a to som nevedel co ma este caka. Bolo vidiet, za starisina sa ponahla, asi chcel pokracovat v mazani a ja sa mu necudujem. Tento ritual sa mi zacinal pacit a kvalita svatenej vody bola ukazkova. Znenazdajky sa Starisinov kociar zastavil a ked som zdvihol oci, tak som pochopil preco! Pred ocami sa mi v tme otvorila nadherna panorama. V strede obrovskeho nadvoria sa skvel chram, aky som v zivote nevidel?