Certina DS Podium Automatic 38mm

[ASTRA]

Dobrý deň, drahí kolegovia,

Po nejakom čase, som sa rozhodol, že sem aj ja niečo prispejem. Nemám vo zvyku tu písať, lebo v zásade neviem, k čomu by som sa mal vyjadriť, ale snáď tento môj príbeh niekoho zaujme a možno niekomu pomôže pri rozhodovaní

Reč bude o hodinkách Certina DS Podium 38mm Automatic, referencie: C001.407.11.087.00

Môj záujem o hodinky už má nejaký ten čas a moje prvé skutočné hodinky boli nejaké staršie oblekové Citizen-y s quartzovým pohonom, ktoré som dostal od otca, keď som mal cca 11. Nosil som ich skutočne veľmi dlho, s plechovým ťahom z iných hodiniek Casio, v 17 som dostal Casio Lineage Titanium, ktoré som začal nosiť namiesto už problematicky idúcich Citizenov (bohužiaľ neviem referenciu), ktoré si môj otec kúpil vo Francúzsku začiatkom deväťdesiatych rokov. Tie som bohužiaľ v roku 2020 stratil a nevedel dlho nájsť. Krása mechaniky ma fascinovala už dlhšie, neskôr som dostal ešte mechanické Primky a tie nosil na koženom NATO strap, ale tak nejak som vedel, že si chcem kúpiť vlastné mechaniky a samozrejme záležalo na tom, koľko si môžem, resp. nemôžem dovoliť za ne dať. Keď som, ale minulý rok obdržal prospechové štipendium, povedal som si, že to je ten čas a hoci to riešenie je trochu suboptimálne, pretože som musel v tej dobe riešiť ešte aj iné veci, tak som sa pustil do hľadania. Musím povedať, že som sa rozhodoval veľmi dlho, pretože to bola „rational choice“, chcel som nájsť takú kombináciu, ktorá by bola pohodlná (nepohodlie na ruke mi vyslovene vadí), bude vhodná skutočne pre väčšinu príležitostí a univerzálna, dátum (ak vôbec) tak esteticky zladený, vodotesnosť aspoň 100m (univerzály) a švajc. Medzi rozhodovaním som nakoniec po roku a pol našiel, prakticky náhodou Casia, takže otázka stratila na relevancii. Ničmenej túžba kúpiť si vlastné mechaniky tam dlho bola a znovu sa vynorila, keďže Casia utrpeli pomerne značnú škodu. Hodinky nosím stále a neviem si predstaviť fungovať bez nich (i keď napr. doma ich nemám na ruke) a pri lezení v stene Malého Kežmarského štítu som ich ukážkovo odrel. Úprimne, to ma v danú chvíľu trápilo ako posledné, ale vďakabohu to nakoniec dobre dopadlo. Ľútosť sa dostavila až pominul strach a nebezpečie a ja som bol v bezpečnom zázemí na konci dĺžky. Hodinky som tak už do spoločnosti veľmi nosiť nemohol, doškriabané sú prakticky všade, na sklíčku, na spone, na ťahu. Problém teda znovu vyvstal a ja som sa začal opäť obzerať po nejakých druhých. Padli mi do oka teda tieto Certiny a nakoniec po nejakom čase som za to rád, hodinky som si objednal z Nemecka a odvtedy ich nosím denne, hoci to bolo skutočne manželstvo z rozumu. Koniec cesty to nie je, mojím snom bola vždy Omega a minule som na obede s jedným známym prvýkrát naživo videl starý Seamaster „Bond“ model a musím povedať, že mi to úplne učarovalo, ako esteticky, tak práve pohodlnosťou, vyváženosťou, určitým kúzlom atd, osobne sa mi páčia omnoho viac než súčasné, tak snáď raz. Druhým mojím vysnívaným modelom hodiniek je Tutima Fliegerchronograph 1941, mám blízko k letectvu a tieto hodinky spĺňajú prakticky všetky moje požiadavky a majú ikonický a veľmi vyvážený a krásny vzhľad (v mojich očiach).

K samotným hodinkám teda – dodané boli na kovovom ťahu typu „oyster“ s brúsenými bokmi a leštenými stredovými dielmi. Spona je jednoduchá, bohužiaľ bez akejkoľvek regulácie a hodinky lietajú na ruke. Niekoľko mesiacov som ich nosil na ťahu, než som to vzdal a prezul na jednoduchý kožený Hirsch, okrem toho mám aj jedno NATO a s tým som veľmi spokojný. Komfort je pre mňa dôležitý a váhový rozdiel je jednoznačne cítiť, rovnako ako nečakane, výšku. Materiál puzdra aj ťahu je 316 Stainless Steel, majú 38mm, 11 mm výšku a 19mm rozdiel medzi nožičkami resp šírka náramku je 19mm. Nosia sa prekvapivo o niečo väčšie v porovnaní s niektorými inými hodinkami a rozhodne budia väčší dojem než napr. o 2mm väčšie Certina DS-4 Small Seconds Automatic. K tomu zrejme prispieva aj relatívne tenká luneta. Sklíčko je ploché zafírové, nemajú antireflex. Ciferník je čierny s rytými kružnicami (a to dokonca aj ten vnútorný) a má sivý sunburst. Hodinky sú vodotesné do 100m a nemajú šrúbovaciu korunku. Celé puzdro je leštené. Ručičky sú „sword style“, ciferník je inšpirovaný štýlom Rolex Explorer a dátumový veniec je vyvedený v (skutočne) rovnakej farbe akú má aj ciferník a je na pozícii 6. Luminiscencia je SuperLuminova a svieti na (zeleno)modro, nie je jej veľa, ale dokáže byť prekvapivo silná a ak boli hodinky večer nasvietené, alebo na dennom svetle je možné ešte aj nad ránom odčítať čas (hoci s problémami). Celkovo mi príde, že je veľmi vyvážený a navrhnutý takmer ideálne, možno by bolo fajn ak by bola sekundová ručička, ktorá je biela a nemá luminiscenciu o cca 0,5mm dlhšia aby presne doľahla na minútovú stupnicu. Strojček je ETA 2824-2 s 25 kamennými uloženiami a nie je dekorovaný, zo spodnej strany je priehľad, pravdepodobne z minerálneho skla. Presnosť som si nemeral, ale mám vysledované, že utekajú do plusu cca 15s za deň a plánujem sa kvôli tomu ešte zastaviť v hodinárstve. Kúpil som ich z Olfert&Co z Nemecka za  niečo viac ako 300€, čo mi príde vzhľadom k uvedeným parametrom celkom dobrý pomer „value for money“ a sú mojimi skutočne OWG  každodennými hodinkami, hoci som si zaobstaral ešte maličké quartzové Lorus s celoluminiscenčným ciferníkom pre nosenie na šport. 

Za kvalitu fotiek sa ospravedlňujem, bohužiaľ toto mi zrovna nejde. 

Pekný večer, zdraví ASTRA.

 

[ASTRA]

[iparlesak]

Na tom NATO strapu u mne vedou

Hezký příběh, dekuji.