McStinger

Flip flopy neviem, ale vraj sa ich slávnostného uvedenia zúčastnila aj predsedníčka japonského zväzu žien Misuki.

Hej. S tým sa dá len súhlasiť. Záplava priemernosti, ťažko sa v nej hľadá niečo, čo zaujme. Korunu tomu nasadzuje produkcia, ktorá tú priemernosť ešte zarovná podľa pravítka. Ako keď všetci kuchári začnú variť podľa jedného receptu a ťažko sa hľadajú tí, čo varia inak. A ešte aj dobre. A z dobrých surovín. Plus, to čo sa všetko dnes nazýva metalom, je až strach vzbudzujúce.

väčšina metalistov vždy boli nekonfliktní dobráci. Na jednom fóre som čítal, ako sa chalan stretol s gitaristom z Cannibal Corpse. Pat O'Brien. Na pódiu vyzerá, že sa kŕmi vnútornosťami rozdriapaných nepriateľov. Vraj ráno sedel v pyžame na schodoch obytného autobusu a okolostojacim rozprával, aké dôležité je zdravo sa stravovať, jesť zeleninu a podobné nutričné rady sa z neho sypali. Podobnosť tam je. K modernej produkcii a škrečaniu do mikrofónu. Aktuálne je veľmi moderný "scream", mne osobne dosť pijúci krv. Na YT je dokonca kopa návodov, ako správne screamovať a aké druhy existujú, hotové umenie. O modernej produkcii sa vedie kopa diskusií na fórach, v komentoch na YT a podobne. Všetci riešia, prečo aktuálna metalová produkcia znie rovnako, nezáživne a prakticky nezapamätateľne. Je na to kopa názorov, ale v konečnom dôsledku aj tak všetko znie rovnako a to aj od ľudí, ktorí to kritizujú a tvária sa, že to robia inak. Tí čo nevedia, o čom točím, tak v skratke, že kapelu kedysi bolo možné identifikovať podľa zvuku a riffov, viacmenej každá mala niečo svoje. Sú samozrejme aj dneska výnimky, obyčajne sa ale jedná o skúsených ostrieľaných mazákov. Napr. posledný Benediction, Obituary, Cradle of Filth, Destruction a pár ďalších. Ale zas nehovorím, že sa nenájdu aj zaujímavé pomerne nové kapely, ktoré ale skôr majú stopu niečoho, čo fungovalo pred dvomi, tromi desaťročiami.

Čo sa týka japonského metalu, každý pozná hlavne Babymetal. Je ale kopa iných a dosť prekvapujúco to dobre ťahajú baby. Pár príkladov: Jeden bonus, staré harcovníčky:

To by aj mohlo byť, chodí sa tam s deckami. Ja to tak skrátka mám . Druhé prekliatie je, že aj keď je pri kase v obchode predo mnou iba jeden človek, tak sa tam niečo zomelie a ja čakám jak debil. Minule som sa panej za mnou ospravedlňoval, že za to dlhé čakanie môžem ja a nech radšej ide k inej pokladni. Pani prekvapene vyhlásila, že to je jej chyba, lebo jej sa to stáva viac než pravidelne. Tak sme v družnom rozhovore čakali spolu. Keď som v obchode s manželkou, tak pokladňu vyberá ona a ja sa tvárim, že sa tam len tak prechádzam. Keď je nablokované, rýchlo priskočím a zaplatím (to už musím ja, skrátka mám v manželstve takú úlohu).

Sotva som dopísal príspevok, vyjdem pred budovu a čo ma čaká. Ten biely šoférove dvere ku mne a na spolujazdcovej strane má miesto pre stádo slonov.

Toto mi robia na parkovisku. Zaparkujem ďaleko od iných a tak, aby som mohol pohodlne vystúpiť, keďže ma serie koleno. Ešte kým vypnem motor, napchá sa na moju stranu iné auto. Riadené zlým šoférom, ten jazdí hore dolu a upravuje si pozíciu, kým ja čakám, kedy budem môcť otvoriť dvere. No nebudem, lebo to pichne tesne vedľa mňa. Obyčajne preparkovávam a na šoféra vrhám pohľad "ty chudák". Manželka sa mi už kvôli tomu aj smeje.

- Pán vodič, prečo nepoužívate blinkre? - A ako? Nevidíte, že obedujem?

Je venovaná prvovýstupu na najvyšší kopec v Singapure

Nech mu je zem ľahká. Môj obľúbenec z Kissu.

Celkom drsná voľba. Ja som svojho času dal na gitaru s Floydom Daddario NYXL1356W (tiež vinuté G), naladil na H a spokojnosť. 13-56 je totiž obdoba 10-46 od E, čo sa týka pocitu a ťahu strún. 12-68 je už dosť tučný drát na nedropnuté ladenie, ale na pevnej kobyle sa asi na tom hrá dobre.