Mühle-Glashütte Marinus GMT

[McStinger]

Sľúbil som jednému členovi,

 

že porobím pár fotiek mojich 29er Big. Aj som ich už nafotil. Všetko má ale svoje pravidlá, nemôžem sem predsa len tak nasekať fotky mojej dvojky, keď som ešte neposlal fotky mojej jednotky. A nemôžem len tak nasekať fotky mojej jednotky, bez pokecu ku nim. Čo mám teda napísať? Idem napísať recenziu, alebo urobiť foto-galériu, alebo sa pochváliť rok starým novým príspevkom? Ani jedno, ani druhé, ani tretie, vlastne všetko. Kam to zaradiť? Nakoniec som sa rozhodol vložiť príspevok medzi recenzie, aj keď sa nejedná o typickú recenziu. Budem sa postupne venovať detailom, prevažovať ale budú fotografie.

Začnem niečím o mne (nenamýšľam si, že vás to zaujíma, ale sú tam súvislosti)

Všetko začalo tým, že som sa narodil. Vtedy ma to neprekvapovalo. Veľkú časť svojho predškolského veku som strávil u svojich starých rodičov. Môj dedo bol mimoriadne šikovný človek. Toto myslím s plnou vážnosťou, chcel by som byť aspoň z polovice taký šikovný, ako on. Hoci povolaním murársky majster, vyznal sa prakticky vo všetkom, čo sa nejak týkalo techniky. Pamätám si ho buď v dielni, kde vyrábal kadečo od zváračiek po malotraktory, alebo sediaceho večer za stolom, kde pod svetlom starej bakelitovej lampy opravoval celej dedine rádiá a televízory. A hodiny, budíky a hodinky. Mal plné krabičky rôznych ozubených koliesok a maličkých šróbikov, v ktorých som sa s obľubou hrabal, keď som si myslel, že ma nevidí. Potom ich trpezlivo hľadal pod stolom a ja som s jeho hodinárskou lupou na oku fascinovane pozoroval v rozobratých hodinkách to malé zlaté koliesko s pružinkou, ako behá hore-dolu.

Keď som mal asi 5 rokov, dedo mi daroval moje prvé hodinky. Sovietske Pobedy na ťahu, ktorý upravil na moju krpatú ruku. Hrdo som si ich stále prevliekal cez ruku, bavilo ma, ako sa články pri prevliekaní ťahu rozťahujú. Dodnes si pamätám dedove slová: "Ráno si hodinky natiahni. Naťahuj ich jemne, až kým neucítiš, že už to viac nejde. Večer si ich polož na poličku, ešte v sebe majú dosť sily, aby bežali až do rána. Ráno ich zase natiahni". Mám ich dodnes, aj keď v dezolátnom stave, dal som im samozrejme ako decko zabrať.

Potom prišlo Primkové obdobie. V druhej triede ZŠ som dostal od mamy detské Prim 66 205 1, bordové s číslami v bielych krúžkoch. Úplne som z nich bol nadšený, bohužiaľ nie dlho. Na stanovačke ich stratil otec, ktorý mi ich strážil, kým som sa bol kúpať . Ďalej som prešiel obdobím rôznych iných Primiek, až kým neprišli vo väčšom rozsahu digitálky. Tie ma bavili. Po dedovi som zdedil vzťah k elektronike, tak ma oslovovali digitálky a quartzky, páčilo sa mi, čo elektronika dokáže. Nepamátám sa, aké rôzne typy som mal, už sú všetky v prepadlisku dejín.
 

Približne okolo roku 2005 ma to ale zase začalo ťahať k mechanikám, keď som náhodou vyhrabal zo šuflíka svoje staré Pobedy. Prehrabával som sa na webe. Začali sa mi páčiť ruské hodinky, pár kúskov som si na Ebayi kúpil a striedal ich s quartzkami a digitálkami. V 2006 som objavil Chronomag, ktorý mi trochu začal otvárať obzory iným smerom, aj keď ma neprepadol typický chronobundus. Dlhú dobu som všetko iba čítal, začal sa orientovať v značkách, typoch kalibrov, technických údajoch atd. atd. Pomaly som si formoval názor na hodinky a na to, čo sa mi vlastne páči. Nevenoval som tomu ale moc času, hodinky nie sú mojím primárnym koníčkom a tých ostatných mám celkom dosť.

Potom nasledoval hodinkový útlm, dospelo to až do štádia, že som zabudol heslo na Chronomag a vôbec som netušil, pod akým mailom som sa kedysi registroval. Nakoniec u mňa zase začala hodinková vlna stúpať, zaregistroval som si nový účet a začal fungovať pod nickom flivver. Minule sa mi podarilo vykutrať starý súbor s heslami, tak som sa s radosťou vrátil pod pôvodný nick, ktorý je pre mňa typický a vznikol ešte v časoch ZX Spectra. Toľko moja história, pokračovanie v ďalšom príspevku.
 

[McStinger]

Prečo nemecké hodinky?

Približne pred dvomi rokmi som sa začal zaoberať myšlienkou, že už som dosť starý na to, aby som si kúpil "poriadne" hodinky. Zase som sa začal kutrať na internete, občas vliezol do nejakého hodinárstva, ale stále som nenachádzal to pravé. Veľkú úlohu zohrával aj fakt, že pomerne často chodím do Ázie a keď pozerám na hodinky "známejších" značiek, vybavujú sa mi výkriky trhovníkov "Mister, looking, Rolex, Breitling, Panerai, Omega!". Nemám nič proti týmto značkám a časom možno kúpim nejaké Breitlingy alebo IWC, ale aj tak som sa začal pozerať po menších výrobcoch s históriou a bez globalizovanej koncernovej matky. Zistil som, že nápis Swiss Made mi je ukradnutý a že Made in Germany na ciferníku tiež vyzerá dobre. Začali mi imponovať nemecké značky. Hovorím si, vojnu prehrali, ale hodinky robia dobré, podľa môjho technického vkusu. Likvidita ma nezaujíma, hodinky si kupujem pre seba a nie s myšlienkou predať ich.

Prečo Mühle-Glashütte?

Zo začiatku som pokukoval po Steinhart Triton a Nivrel Deep Ocean. Časom sa mi ale rozležalo v hlave, že to nie je to, čo hľadám a začal som znovu. Z výberu som vyraďoval jednotlivé značky, až kým mi nezostali vo finále Damasko, Sinn a Mühle-Glashütte. Mühle-Glashütte mi boli ako značka najsympatickejšia, úlohu zohrávala hlavne história firmy a design ich hodiniek. Neviem to presne popísať, ale veľa modelov má v sebe niečo nemoderného, dýchajú z nich staré časy, nostalgia. Asociujú sa mi s dedom skloneným s lupou na oku nad hodinkami. Spadajú do kategórie tu známej ako "ETA-montér", domnievam sa však, že strojčekom pridávajú hodnotu, ktorá je adekvátna cene ich hodiniek.

Damasko časom vypadlo. Musím priznať, že z trochu iracionálneho dôvodu, ktorým je ikonizovanie technickej dokonalosti tejto značky tu na fóre. No flame, skrátka ma to od nich odradilo. Asi som sa chcel vyhnúť pocitu, že si kupujem hodinky kvôli ich technickej dokonalosti a nie pod vplyvom emócií, ktoré vo mne vzbudzujú. Prosím nekomentovať

Vo výbere mi nakoniec zostali nasledovné modely:

Sinn 857 UTC - priamočiare drsné hodinky, s pre mňa zaujímavou komplikáciou v podobe UTC.
Mühle-Glashütte Marinus - fascinovali ma designom a tými obrovskými, dobre viditeľnými ručičkami a číslami. Veľmi som zvažoval model so svetlým ciferníkom, na druhú stranu sa mi páčili aj GMT.
Mühle-Glashütte S.A.R. Flieger-Chronograph - z môjho pohľadu neskutočne podarené hodinky, ale už v cenovej relácii, ktorú som nebol ochotný zhryznúť, plus som radšej chcel čistejší ciferník a GMT
Mühle-Glashütte S.A.R. Rescue-Timer - parádny kúsok, ale tak nejak som vedel, že tieto to nebudú
Mühle-Glashütte 29er Big Weiss - čierny, či skôr biely kôň výberu, krásne čisté hodinky

 

Nákup

Jedného dňa už som stratil trpezlivosť so sebou samým a vybral sa do Viedne. Popozerať hodinárstva, pretože u hodiniek platí, že realita sa od dobrej fotky môže škaredo líšiť. Išiel som s tým, že ak nič z môjho výberu neobjavím, kúpim si na preklenutie obdobia výberu Davosa Argonautic.

 

Davosy mi ale vyfučali z hlavy prakticky hneď v prvom hodinárstve, kde vo výklade svietili Marinusy so svetlým ciferníkom. Videl som ich už z druhej strany cesty. Vypliešťal som na ne oči. Hovorím si, však to je veľké jak hovado, to už si môžem na ruku capnúť staničné hodiny. Ale červík už vŕtal. V ďalšom hodinárstve 29er Big s čiernym ciferníkom. Svrbela ma peňaženka, ale odolal som.

 

Už som ale neodolal, keď som prišiel k Miklovi na Wollzeile. Ten lump mal vo výklade Marinus GMT, S.A.R. Flieger-Chronograph, aj S.A.R. Rescue-Timer. Čumel som na ne všetky asi pol hodinu a hovoril si "Nechoď dnu! Nelez tam!". Keď už ale aj Herr Mikl chodil nakukovať cez výklad, že čo tam vystrájam, tak som teda dnu išiel. Nasadil som si ako prvé Marinus GMT a už som ich zložil iba na skrátenie gumy. Pôvodne som síce chcel na kovovom náramku, ale keď už boli na gume, povedal som si, že skúsim a prinajhoršom náramok objednám. Mal na ne serióznu cenu a ešte som dostal aj ďalšiu zľavu, keďže som platil v hotovosti. Trochu mu musím urobiť reklamu. Milo ma totiž prekvapil, keď mi oznámil, že v cene mám aj tri servisy v ročných intervaloch.

Nuž, hodinky šťastne doputovali domov a už rok mi robia radosť.

Ďakujem, ak ste text dočítali až sem. Už budem menej kecať a pomaly, v nepravidelných intervaloch pridávať fotky. Aj s komentármi, kde to bude nutné. Autorom všetkých fotiek som ja, ak neuvediem inak.

 

[McStinger]

Dve fotky na štart

 

 

[Návštěvník Snow]

Paráda . Ať Ti Marinusy slouží !!!

 

Fotky, které si na začátek poslal, jsou hezké. Věřím, že i další budou stejně podařené. budu se těšit  .

[Prorok]

Jsi příjemný spisovatel, příjemné čtení u ranního kafe

Také mě to táhne k německým hodinkám. Já začal u Damasko. Zdá se, že je tu zase tak moc lidi nekupují, tak jdi do nich klidně také

Jo a ty fotky jsou super, už se moc těším na další.

[bandicoot]

Ahoj, takhle mě Chronomag baví. Díky za příběh a excelentní fotky.

 

Tvému wishlistu a konečnému výběru rozumím.

Akorát já bych ve finále váhal mezi Marinus GMT na gumě a Marinus Silber na tahu (a to přitom nemám moc rád světlé cifry, ale líbí se mi ty výrazné černé ručky).

A kdybych byl víc gentle, volil bych černé 29er Big jako ty jediné allround.

[misoo]

presne toto mam rad, ziadne strohe odpisanie udajov z netu, pekny pribeh, pocity a nakup, PARADA !!

k hodinkam neostava nic ine ako pogratulovat, je to paradny kusok, uzivaj dlho a dobre!

[Frostie]

vše už bylo řečeno přede mnou. Nádherný výběr, skvělá a technicky zralá značka, hezký příběh, pěkné foto. Nemohu nic jiného, než popřát příjemné sžívání s Marinem a gratulovat.

[filo-boxer]

Moc pekne jsi to napsal, bezelo mi to pred ocima jako film. Supr hodinky, supr fotky!

[Vladimír P.]

já ten svůj příběh takhle pěkně sepsat  neumím a pořádně vyfotit hodinky už vůbec ne, to ti závidím   Vybral jsi dobře, Mühle-Glashütte Marinus jsou povedené svébytné hodinky, který se s jinýma nespletou, gratuluji a těším se na více fotek. 

[Flipik]

Skvěle napsáno, ale těch fotek je žalostně málo, ale všechno se dá napravit 

[StanoBare]

Veľmi dobre sa čítajú tieto príbehy, ktoré pritom tu každý z nás určite zažil. Motivačné príbehy, s konkrétnym výsledkom. Myslím, že si druhý na fóre s Marinusami, resp.prvý s GMT(ale myslím, že už tu jedné boli...). To je jedno, som rád, že to pomaly ale iste pribúda. Páči sa mi harmonický ciferník, kde to dátumovka decentne nenarúša. Čitateľnosť absolútna.

 

Edit: samozrejme, privítame viac fotiek. A poprosím, vyfoť aj balenie, čo tam všetko k hodinkám pribalia.

Upraveno 25. září 2013 uživatelem StanoBare

[McStinger]

Vďaka všetkým za reakcie, nebol som si zrovna istý, či volím správny spôsob prezentácie. Fotky budú, aj balenie apod., veď som spomínal, že to postupne bude pribúdať. Tie prvé dve som narýchlo vybral z už hotových.

[McStinger]

Ahoj, takhle mě Chronomag baví. Díky za příběh a excelentní fotky.

 

Tvému wishlistu a konečnému výběru rozumím.

Akorát já bych ve finále váhal mezi Marinus GMT na gumě a Marinus Silber na tahu (a to přitom nemám moc rád světlé cifry, ale líbí se mi ty výrazné černé ručky).

A kdybych byl víc gentle, volil bych černé 29er Big jako ty jediné allround.

 

Veď ja som rozmýšľal veľmi podobne. Silber ma veľmi lákali. Naživo som sa ich však trochu zľakol. Sú to mimoriadne vydarené hodinky, ale plocha toho strieborného ciferníku je veľmi výrazná a nápadná. Na to naozaj musí byť správny typ nositeľa a ja ním nie som, nerád vzbudzujem zbytočnú pozornosť. Preto som dal prednosť GMT. A mám rád túto komplikáciu. Občas sa vyskytujem buď ja, alebo manželka v inej časovej zóne a napriek tomu, že mi nerobia problém rovnice s jednoduchými sčítancami, tak sa tvárim, že sa musím pozrieť na GMT ručičku. Asi to nemusím viac vysvetľovať Okrem toho do Silber dávajú momentálne Sellitu, ktorú mám v 29er Big a nie som s ňou úplne spokojný, 2893-2 mi behá výborne, takže spätne vôbec výber neľutujem.

 

U 29er Big som úmyselne dal prednosť bielym, keďže Marinusy majú čierny ciferník a povedal som si, že mi treba aj niečo svetlé, dôvodov bolo viacero, nie sú podstatné.

[McStinger]

2. Rozmery

 

Výrobca udáva priemer 44 mm, výšku 12,2 mm. Čo som nameral ja, je vidno z fotiek, okrem výšky, kde som nameral 12,23 mm. Luneta mierne prečnieva. Šubléra je Čína, ale mám ju overenú oproti etalónu, meria presne.

 

 

Porovnanie s pár kúskami, ktoré mám doma. Aeronavigatory majú priemer púzdra 47,5 mm, napriek tomu vďaka krátkym nožičkám sú na ruke pocitovo trochu menšie ako Marinusy, ktoré majú dlhé nožičky a nie až tak zahnuté. Monštrá sú oproti Marinusu pocitovo drobce. Marinusy sú hodinky na veľkú ruku. Mám obvod ruky 18,5 cm a je to na hrane. Viac o pohodlí nosenia v ďalšom príspevku.

 

Upraveno 25. září 2013 uživatelem McStinger

[McStinger]

[nividic]

Pekny text a jeste hezci stroj. Gratuluju moc a taky prosim o dalsi naloz fotek, mas je paradni!

[F.B.]

Kua, ja som to tušil!

Niečo v Tvojom štýle bolo z flivvera...len som si nebol istý.

 

Každopádne, skvelé fotky i čítanie. Teším sa na ďalšie 

 

F.

[cretino]

velmi pekne napisany pribeh o super toolovych hodinkach, velmi dobre sa to citalo - dik za zdielanie pocitov a pribehu s nami

[huhu4d]

Ahoj. Gratulujem ku hodinkam, vzdy ma potesia pribehy spojene s nimi. Myslim, ze si si vybral velmi dobre a urcite ti budu dobre sluzit. Ak ti mozem odporucit, zajdi dakedy do Glasshutte pri Drazdanoch a navstiv muzeum Lange & Sohne a skus si vybavit aj exkurziu po fabrike Muhle Glasshutte. Myslim, ze by to malo ist.